Presne toto som si myslela aj ja a keď som odchádzala na polroka do Indonézie, počítala som so všetkým, hlavne vtedy, keď ma každý varoval. Našťastie sa nič nestalo a žiadny prírodný živel, až na menšiu erupciu sopky, nevyčíňal.

Človek z krajiny ako je Slovensko pozná zemetrasenie iba z katastrofických filmov s neželaným koncom a z televíznych novín. Nie sme na niečo také zvyknutí, nevieme ako reagovať a ako sa správať. Veď je to celkom prirodzené. Taký Filipínec by asi nevedel, čo robiť, keď napadne pol metra snehu. Tu je ten paradox, to čo sa nám zdá byť katastrofou, tak domáci považujú za bežný jav a naopak.

Zemetrasenie pre nás hotová pohroma, zemetrasenie pre nich bežná vec.

Ako sa správať, keď príde zemetrasenie som teoreticky ovládať mala, prešla som niekoľkými školeniami, no ako to zvyčajne býva, prax je iná ako teória. Keď prichádza cunami, tak rýchlo utekajte čo najďalej od pobrežia a keď cítite otrasy zeme, tak sa treba ukryť pod stôl alebo do zárubne dverí. Aké jednoduché.

Keď som začínala v práci, tak na začiatku sme boli poučení ako sa v takej situácii zachovať, ale povedala som si, že v Aténach zemetrasenie? Situáciu však nikdy netreba podceniť.

Zemetrasenie prišlo presne dňa 30.10.2020 – aký magický dátum. Našťastie, v Aténach nedošlo k ničomu veľkému, pretože boli to už iba dozvuky veľkého zemetrasenia, ktoré dosiahlo hodnotu až 7 na Richterovej stupnici. Udialo sa tak na ostrove Samos, ktorý je blízko tureckej metropoly Izmir. Otrasy zaznamenali aj v Istanbule, ale nedošlo k ničomu vážnejšiemu.

Atény sú od ostrova Samos vzdialené približne 450 kilometrov, no otrasy boli aj tak cítiť. Horšie to bolo v tureckom Izmire a najmä na smaotnom Samose. Zdroj: www.google.com

Oveľa horšie na tom je najmä samotný ostrov Samos ležiaci v Egejskom mori. Žiaľ, došlo aj k úmrtiam. Ešte nie je presne známe, koľko obetí zanechalo toto zemetrasenie, ale čísla sa pohybujú okolo 25.

Viac informácií na BBC: https://rb.gy/xve0dm

Bol to obyčajný deň a človek ho bral tak, že je piatok – posledný deň v týždni. Pre domácich sa to zmenilo na hotovú katastrofu. Ja som vtedy pracovala, bola som klasicky doma, keďže mám homeoffice.

Práve som sa naobedovala a sadla si za počítač a zrazu ten zvláštny nepoznaný pocit. Nevedela som, či sa mi točí v hlave alebo sa točím ja okolo zeme. Na chvíľu som sa cítila, tak zvláštne a keď som videla luster visiaci na strope ako sa kolíše, vedela som, že niečo nie je v poriadku. Do toho prišli dvere skrine, ktoré boli pootvorené a zrazu začali vŕzgať bez toho, aby som sa ich dotkla. Boli to jasné signály, ktoré mi napovedali, o čo môže ísť. Keď som sa pozrela smerom na balkón, bolo jasné o čo ide. Konár stromu sa hýbal ako keby ním niekto natriasal, pritom bol vo výške a vietor niečo také nedokáže.

Zemetrasenie bolo zaznamenané severne od gréckeho ostrova Samos, ktorý je veľmi blízko od tureckej pevniny. Zdroj: www.google.com

Bolo to jasné. Zemetrasenie. Nohy sa mi netriasli, ten pocit bol iný. Mala som pocit, že svet okolo mňa sa vlní. Raz, dva, tri a je koniec. Za tri sekundy sa život vrátil do pôvodných koľaji, no nie pre každého.

Niekto práve za tie tri sekundy prišiel o všetko.

Tri sekundy sú tak málo, no zároveň práve tie tri krátke sekundy dokážu zmeniť celý svet.

Človek nikdy nevie, čo ho stretne na ceste životom, a aj keď si my niečo naplánujeme, vesmír to za nás zariadi úplne ináč.

A je tu aj nejaké ponaučenie? Asi jedine to, aj keď to znie ako klišé, no život si treba užívať na plný dúšok a každú sekundu.