V spoločnosti často vznikajú pomyselné delenia na milovníkov psov a mačiek. Majitelia psov v mnohých prípadoch nechápu, prečo si niekto zaobstaral mačku, nakoľko jej povaha je viac nezávislá a je ťažšie sa s ňou spojiť. Avšak štúdia publikovaná v roku 2020 prináša nečakaný zvrat, informuje portál ScienceAlert.

Vedci zistili, že pokiaľ sa na ne pozeráme prižmúrenými očami a pomalým žmurkaním, sú voči nám viac vnímavé. Môže to byť tým, že daný spôsob je pre toto zvieracie plemeno priam typický. Neoficiálne dôkazy majiteľov naznačili, že skopírovanie spomínaného výrazu mu môže oznámiť, že sme priateľskí a otvorení interakcii.

„Ako niekto, kto študoval správanie zvierat a je majiteľom mačiek, môžem poukázať na to, že mačky a ľudia dokážu komunikovať týmto spôsobom. Ide o niečo, čo majitelia už tušili, čiže je vzrušujúce nájsť dôkazy,“ povedala po publikovaní výsledkov výskumu psychologička Karen McComb z University of Sussex vo Veľkej Británii.

Dva experimenty

Portál NDTV uvádza, že v spojení s danou súvislosťou sa uskutočnili dva experimenty. V prvom sa zúčastnilo 21 mačiek zo 14 rôznych domácností, pričom testy sa uskutočnili v dome každej z nich. Pohybovali sa vo vekovej skupine až do 16 rokov.

Po tom, ako sa jednotlivá mačka usadila, majiteľ dostal pokyn, aby si sadol približne meter od nej a pomaly žmurkal, píše ScienceAlert. Po porovnaní výsledkov zaznamenaných na kamerovom zázname sa dokázalo, že mačky v danom prípade zvyknú žmurkať pomalšie.

Druhý experiment zahŕňal 24 mačiek z ôsmich domácností. Pre tentokrát nežmurkali majitelia, ale výskumníci, ktorí doposiaľ s ňou nemali žiaden kontakt. Okrem žmurkania k nej priblížili ruku, aby zistili jej reakciu. Ukázalo sa, že nielenže mačky vo väčšine prípadov žmurkli späť, ale zároveň sa priblížili k natiahnutej ruke.

McComb tvrdí, že išlo o prvú štúdiu skúmajúcu úlohu pomalého žmurkania v komunikácii medzi mačkou a človekom. Zároveň ide o niečo, čo si ľudia môžu bežne vyskúšať pokojne aj s mačkami na ulici.

Mačky sú oveľa viac v súlade s majiteľmi, než sa predpokladalo. Zdroj: pexels.com

„Pokiaľ ide o to, prečo mačky reagujú týmto spôsobom, dalo by sa povedať, že u mačiek sa vyvinulo pomalé žmurkanie, pretože ľudia ho považovali za pozitívne. Zároveň je aj možné, že začalo ako spôsob, ako prerušiť neprerušovaný pohľad, ktorý je v sociálnej interakcii potenciálne ohrozujúci,“ cituje NDTV autora štúdie Tasmina Humphreya.

Spätosť s majiteľom

Pre milovníkov mačiek nemusí byť spomínaný jav prekvapením. Výskum v priebehu posledných rokov poukázal aj na to, že naši mačkovití priatelia sú oveľa viac v súlade so svojimi majiteľmi, než sa predpokladalo, informuje ScienceAlert. Príkladom môže byť napríklad to, že reagujú na ľudí, ktorí sú k ním vnímaví.

Rovnako je dokázané, že odzrkadľujú osobnostné črty svojich majiteľov. Môže to vysvetľovať aj to, prečo sú ich takzvaným rozveselením, keď sú smutní. Okrem toho majú putá s ľuďmi prekvapivo hlboké.

Avšak je ťažké vysvetliť, prečo na nás žmurkajú daným spôsobom. Javí sa to ako prostriedok na signalizáciu benígnych úmyslov, nakoľko sa predpokladá, že interpretujú neprerušované pozeranie ako hrozivé.

V konečnom dôsledku ide o pozitívnu reakciu, pretože môže ísť aj o spôsob, ako im lepšie porozumieť. Pokiaľ k tomu dospejeme, môže to mať pozitívny dopad na ich emocionálne zdravie.

Teória vysokého hlasu

Mnohí majitelia mačiek zažili situáciu, kedy sa im ich mačkovitý priateľ po zavolaní odvrátil. Portál The New York Times uvádza, že je vedecky dokázané, že mačky nás môžu počúvať.

Štúdia francúzskych vedcov uverejnená v časopise Animal Cognition prichádza so zistením, že mačky môžu reagovať na „reč riadenú mačkami“. Zahŕňa vysoký hlas podobný tomu, ktorým sa prihovárame bábätkám. Zároveň reagujú aj na to, kto sa im prihovára.

Mačky majú putá s ľuďmi prekvapivo hlboké. Zdroj: pexels.com

„Zistili sme, že keď mačky počuli svojich majiteľov prostredníctvom vysokého hlasu, reagovali viac, ako keď ho počuli pri bežnom rozhovore,“ vysvetľuje autorka štúdie Charlotte de Mouzon.

Výskum sa zrealizoval priamo v domovoch jednotlivých mačiek, pričom sa im prehrali nahrávky zahŕňajúce rôzne typy reči. Ich reakcie môžeme považovať za veľmi jemné, avšak výskumný tím sa obával, že nebudú reagovať vôbec. Mohli sa prejavovať len pohybom ucha, otočením hlavy smerom k reproduktoru či zastavením toho, čo robili.

Okrem toho ide aj o doplnenie výskumu Dr. Vitale o vzťahu medzi mačkou a majiteľom. Poukazuje v ňom na jeho dôležitosť, nakoľko kopíruje spojenie medzi mačiatkom a matkou.