Filmovým puristom sa to nebude páčiť, no rozmach digitálnej technológie umožnil tvoriť širšej mase ľudí. Natáčanie prestalo byť výsadou elity s finančným zabezpečním a početným štábom a dnes už všetko potrebné, samozrejme, do určitej miery, nosíme vo vrecku. Zlý vtip? Nie, realita, digitál nahradil v roku 2013 celuloid ako štandard filmového priemyslu. Iná vec je scenár, ten nenahradí žiadna technológia.

Digitálni útočia

Čaro jednotiek a núl dávno preniklo aj do Hollywoodu, od uvedenia prvého digitálne natočeného blockbustra uplynulo dvadsať rokov. Začalo sa to na Skywalkerovom ranči v apríli 2002, keď sa George Lucas chystal na premiéru Hviezdnych vojen: Epizóda II – Klonovaní útočia. Výsledkom bol nadšený tak veľmi, že zavolal niektorých z najslávnejších režisérov. Na spoločnej fotografii pózovali Steven Spielberg, Martin Scorsese, Oliver Stone, Francis Ford Coppola či Michael Mann. Poslední dvaja menovaní priniesli aj svoje digitálne výtvory: Coppola premietol ukážky z Megalopolisu, projektu, ktorý stále nedokončil, Mann sa pochválil sekvenciami zo životopisnej snímky Ali. „Je to estetika prameniaca z technológie. Nie je to snaha imitovať technológiou staršiu formu. Keď som mal negatívne ohlasy, bolo to od ľudí, ktorí chceli, aby video vyzeralo ako film. Pointa je vo vynájdení novej formy,” povedal Mann.

Prvý digitálne natočený blockbuster. Zdroj: screenshot, YouTube

„Ten, kto zničil kinematografiu”

Nie všetci však zdieľali toto nadšenie a v miestnosti nastal rozruch. „Robíme filmy, to je médium, ktoré používame. Budú si ťa pamätať ako toho, kto zničil kinematografiu,” reagoval údajne Stone na Lucasa. Na používaní 35-milimetrového filmu trvajú aj ich mladší kolegovia Christopher Nolan či Quentin Tarantino, ale pokrok nezastavíš. „Môj kamarát Chris Nolan je veľký zástanca zachovania tridsaťpäťky, zachovania fotochémie. Úplne chápem jeho postoj, je to jeho pohľad na vec. Ja som za to, aby bolo v každom kine možné premietať zo všetkých prístrojov, aby bolo možné premietať digitálne aj fotochemicky. Nie sú to ideologické nezhody, vzájomne rešpektujeme prácu toho druhého. Režiséri sú v tomto smere veľmi rovnostársky,” dodal Mann.

Kruh sa uzavrel na Oscaroch v roku 2009, keď herečka Natalie Portmanová, predstaviteľka Padmé Amidaly z digitálnych Hviezdnych vojen, odovzdala sošku za najlepšiu kameru snímke Milionár z chatrče. Ben Stiller na pódiu žartoval, že víťazný film Dannyho Boyla natočili celý na mobil. Nevedel, že čoskoro nebude ďaleko od pravdy.

Aj s malou kamerou sa dajú robiť divy

Digitálnej videokamery sa neštítil ani David Lynch. V roku 2002 bol prezidentom poroty na festivale v Cannes a v tom istom čase začal na svojej webstránke davidlynch.com zverejňovať krátke experimenty: „Mal som Sony PD-150. Zbozňoval som ten prístroj, dalo sa s ním robiť čokoľvek. Páčilo sa mi, ako jednoducho sa s tým pracovalo, ako rýchlo to išlo.” Dôkazom, že aj s malou kamerou sa dajú robiť divy, je krátky internetový film Rabbits. V Lynchovej surreálnej predstave o sitkome vedie rodinka králikov na prvé počutie nesúvisiace dialógy, stiesňujúcu atmosféru malého bytu, chladných farieb a občasného trúbenia vlakov prerýva umelý smiech nejestvujúceho obecenstva.

Inzercia

David Lynch. Zdroj: screenshot, YouTube

„Spravil som mnoho krátkych filmov, jedno viedlo k druhému a na digitál som natočil aj celovečerný Inland Empire. V porovnaní s celuloidom to malo príšernú kvalitu, no šetrilo to čas. Bolo to zaujímavé, s malou kamerou bolo možné vytvoriť celý svet, čo ma fascinovalo. Je to ako ceruzka a kus papiera, každý má k tomu prístup. Každý môže natáčať a hrať sa s tým, svet pohyblivých obrázkov sa stal dostupným pre všetkých. Digitálny svet je obrovský, v niečom sa však digitálna kamera nevyrovná celuloidu. Ak by niekto nejako dokázal preniesť krásu celuloidu do kamery, bolo by to úžasné,” nádeja sa Lynch. Ceruzka a papier alebo Word, tridsaťpäťka alebo Sony PD-150, digitálna revolúcia bude pokračovať. Podstatné je, kto to drží v ruke.

Krátka história digitálnej revolúcie:

1995: Firmy Sony a Panasonic uviedli na trh prvé spotrebiteľské digitálne videokamery

1998: Na festivale v Cannes mali premiéru prvé digitálne natočené filmy: Rodinná oslava (r. Thomas Vinterberg) a Idioti (Lars von Trier)

1999: Záhada Blair Witch (r. Daniel Myrick, Eduardo Sánchez), nízkorozpočtový nezávislý film s digitálnymi zábermi, zarobil na vstupnom takmer 250 miliónov dolárov

1999: V Hollywoode prvýkrát zakomponovali do veľkorozpočtovej snímky aj digitálne zábery: Hviezdne vojny: Epizóda I – Skrytá hrozba (r. George Lucas)

2000: Prvý digitálny víťaz Zlatej palmy na festivale v Cannes: Tanečnica v tme (r. Lars von Trier)

2002: Prvý digitálne natočený blockbuster: Hviezdne vojny: Epizóda II – Klonovaní útočia (r. George Lucas)

2002: Prvý film, ktorý neskomprimovaný nahrali na pevný disk a nie na pásku: Ruská archa (r. Alexandr Sokurov)

2009: Prvý čiastočne digitálny víťaz Oscara za najlepší film a najlepšiu kameru: Milionár z chatrče (r. Danny Boyle)

2010: Prvý kompletne digitálny víťaz Oscara za najlepšiu kameru: Avatar (r. James Cameron)

2013: Digitál nahradil celuloid ako štandard filmového priemyslu

2013: Prvý veľký hollywoodsky film, ktorý bol určený výhradne pre digitálne projektory: Vlk z Wall Street (r. Martin Scorsese)

Zdroje: bfi.org.uk, csfd.sk, youtube.com

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube