Vydali by ste sa na cestu naprieč púšťou Tanami? Pripravte si plnú nádrž, najbližších 500 kilometrov nikde nenatankujete
Domov ohrozených druhov a unikátnych stromov, ktoré sa rozprestierajú na obrovskej ploche – to je púšť Tanami. Púštny kontinent Austrália je síce najmenším kontinentom, no veľkú časť jej územia zaberajú púšte. Tvoria asi 18% celkovej rozlohy a sú roztrúsené hlavne vo vnútrozemských nížinách a západnej časti. V porovnaní s inými púštnymi oblasťami na svete v… Prečítať celé
Domov ohrozených druhov a unikátnych stromov, ktoré sa rozprestierajú na obrovskej ploche – to je púšť Tanami.
Púštny kontinent
Austrália je síce najmenším kontinentom, no veľkú časť jej územia zaberajú púšte. Tvoria asi 18% celkovej rozlohy a sú roztrúsené hlavne vo vnútrozemských nížinách a západnej časti. V porovnaní s inými púštnymi oblasťami na svete v austrálskych prší relatívne často – žiadna suchá oblasť v Austrálii nezaznamená ročné zrážky menšie ako 100 mm. Je tiež dôležité vedieť, že púšti nechýba vegetácia, skôr ide o jej obmedzený výskyt.
Púšť Tanami, jedna z najizolovanejších oblastí na Zemi, bola skutočne preskúmaná až v dvadsiatom storočí. zdroj: pexels.com
Úloha zachovania vzácnej fauny a flóry „prischla“ púšti Tanami. V rebríčku najväčších austrálskych púští jej s 184 500 km2 patrí tretia priečka. Okrem toho, že poskytuje domov ohrozeným zvieratám, lemujú ju skalnaté kopce. Ak sa k nej chcete dostať, pripravte si veľké zásoby paliva. Počas cesty natrafíte len na pár čerpacích staníc, ktoré sú od seba vzdialené stovky kilometrov.
Netradičný výlet
Takzvaná „Tanami Track“ je 1013 kilometrov dlhá púštna cesta, ktorá sa tiahne od Great Northern Highway pri mestečku Halls Creek po Stuart Highway pri Alice Springs.
Odhaduje sa, že meteorit vytvoril kráter pred takmer 3é0 000 rokmi. zdroj: pinterest.com
Prvá kempingová oblasť Tanami sa nachádza 145 kilometrov južne od Halls Creek v národnom parku Wolfe Creek Crater. Pri východe a západe slnka je pohľad z okraja tohto 880 metrov širokého meteoritového krátera skutočne úchvatný. Predpokladá sa, že kráter, ktorý miestni poznajú ako Karntimarlarl, má viac ako 300 tisíc rokov. Stráviť noc v kempingu a pozorovať jedinečnú svetelnú púštnu show je nepochybne nezabudnuteľným zážitkom.
Priľahlé územie obýva hneď niekoľko domorodých kmeňov. Ľudia z kmeňa Walpiri medzi sebou komunikujú jazykom s rovnakým názvom a ich počet sa odhaduje na 2000. Vďaka tomu sa radí k jednému z najpoužívanejších domorodých jazykov. Kultúrne centrá majú zriadené aj komunity Yuendumu, Balgo a Billiluna. Pre predstavu, nejde o jednoduché príbytky bez sociálnych zariadení. Na mieste vyrástli školy, v ktorých sa vzdelávajú deti pôvodných obyvateľov a aktívne sú aj inštitúcie zaoberajúce sa kultúrou viacerých kmeňov.
Najsuchšie miesto na Zemi? Ani náhodou
Púšť síce prevažne tvoria piesočnaté pláne, no cestou natrafíte aj na niekoľko jazier. Severné teritórium ukrýva jazero Surprise a v západnej časti sa rozprestiera jazero Gregory. Druhé jazero dokonca ako jediné v tejto oblasti zadržiava povrchovú vodu na dlhší čas. V jeho blízkosti sa nachádza až 73 druhov vodného vtáctva, ktoré chodia obdivovať turisti a vedci.
Mäsožravý vačkovec mulgara je typický pre austrálsku púšť. zdroj: pinterest.com
Púšť je dôležitá aj z biologického hľadiska. Slúži ako útočisko mnohých ohrozených druhov, rastlín aj voľne žijúcich živočíchov. Najznámejšími sú zajac poľný a hlodavce podobné myšiam – bilby a mulgara. Biotop však ohrozujú vonkajšie vplyvy vrátane dravcov a klimatických zmien.
Všestranné stromy
Do pozornosti sa nedávno dostal austrálsky boab (podobný baobabu), ktorý sa prirodzene vyskytuje iba v obmedzenej oblasti severozápadnej Austrálie. Boaby sú dôležitým ekonomickým produktom už dlhé roky. Dreň, semená a mladé korene sa konzumujú a vnútorná kôra koreňov sa používa na výrobu povrazov. Niektoré časti stromu sa kedysi využívali na medicínske účely.
Menej známy je ich kultúrny význam. Mnohé z nich zdobia vytesané obrazce staré stovky, možno až tisícky rokov. Najstaršie záznamy kresieb na boabových stromoch vytvoril britský umelec a prieskumník Thomas Baines počas expedície do Severnej Austrálie (1855 – 1856). Počas cesty urobil Baines niekoľko náčrtov austrálskeho boabového stromu, vrátane domorodých vyrezávaných vzorov.
Skutočný vek boabov zatiaľ nepoznáme, riadime sa iba porovnávaním s africkými baobabmi, starými tisícky rokov. Dôvodom je ich odľahlá poloha, ktorá prieskumníkom sťažuje naplánovanie niekoľkodňovej výpravy.
Sedemdňová expedícia
Nakoniec sa na náročnú púť odvážila skupina akademikov. Úlohou bolo predovšetkým úspešne sa dopátrať k stromom. Či nájdu práve vyrezávané exempláre, bolo otázne. Medzi piesočnými dunami si rozložili tábor, no prvou obeťou sa stali pneumatiky ich džípov. Keď v diaľke zbadali boab, bolo bezpečnejšie opustiť vozidlo a vydať sa pešo. Za sedem dní sa im podarilo nájsť 12 stromov, ale v aplikácii Google Earth sú viditeľné stovky ďalších.
Väčšina vyrezávaných boabov zobrazuje hady. Nejde o náhodný obrazec, domorodá ústna tradícia opisuje Dráhu hnedého hada kráľovského, ktorá začína neďaleko mesta Broome a ťahá sa na východ cez región Kimberley.
Tieto pozoruhodné austrálske stromy rozprávajú príbeh Austrálčanov z prvých národov a predstavujú zdroj bohatého kultúrneho dedičstva. Prostredníctvom podobných výprav a partnerstva s pôvodnými obyvateľmi sa výskumníci snažia objaviť partnerstva s tradičnými vlastníkmi znovu objaviť tieto príbehy skôr, než budú navždy preč.
Zdroje: www.outback-australia-travel-secrets.com, www.theconversation.com
Zdroj titulnej fotografie: www.pinterest.com
