Petra Vlhová je fenomén. Od svojho debutu v sedemnástich rokoch reprezentuje Slovensko v slalome a obrovskom slalome a dosahuje skvelé úspechy, zároveň si udržiava imidž racionálnej, prirodzene silnej mladej ženy. Dokonale vyvracia reči o tom, že mladá generácia je lenivá, pretože svojím zanietením a intenzitou práce ďaleko presahuje štandardy typické pre náš región.

Pýtali sme sa, čo sú pre ňu vrcholové méty, či pred médiami dbá na imidž, a tiež na to, či sa raz budeme môcť ubytovať v jej apartmáne. Prečo? Čítajte náš rozhovor, pýtal sa Erik Stríž.

Petra, bez pochýb už dnes patríte medzi najpopulárnejších športovcov v histórii Slovenska, avšak stále ste na začiatku kariéry. Existujú méty, ktoré považujete za vrchol lyžiarskej kariéry?

Samozrejme, mám svoje veľké sny, ale snažím sa k tomu pristupovať s pokorou. Vždy sa sústreďujem iba na najbližšie preteky, na najbližšiu jazdu, či priamo v nej na každú jednu bránku. Rovnako ako moje súperky aj ja chcem vyhrať každé preteky, do ktorých nastúpim. Aby ma však konečný výsledok skutočne tešil, musím byť vnútorne spokojná predovšetkým so svojím výkonom. To je dôležitejšie ako samotný výsledok či dosiahnutie akejkoľvek méty.

Ste vzorom pre množstvo mladých ľudí, vnímate svoju kariéru a svoje vystupovanie aj ako určitý spoločenský záväzok?

Nie, takto to nevnímam. Snažím sa predovšetkým nesklamať samu seba, mamu, moju rodinu a ľudí, ktorým vďačím za to, že môžem napĺňať svoje sny. Neriešim, či moje správanie alebo prezentácia spĺňa nejaké normy, na základe ktorých môžem byť vzorom pre mladých ľudí.

Ako nezávislý pozorovateľ hodnotím, že si vás médiá i verejnosť mimoriadne obľúbili. Snažíte sa byť pred kamerami autentická alebo viete počúvať odporúčania marketingových špecialistov, prípadne máte mediálnu stratégiu?

Inzercia

Áno, odporúčania ku komunikácii dostávam pomerne často. V komunikácii však nevnímam žiadnu schému či stratégiu a za všetko, čo poviem, nesiem zodpovednosť iba ja sama. Takže sa predovšetkým snažím o to, aby všetky moje odpovede boli v danom čase pravdivé, čo však, samozrejme, nie vždy uspokojí všetky strany.

Pokiaľ ide o šport, koľko ľudí je súčasťou vášho tímu? Čo všetko majú na starosti?

Najbližší športový tím pozostáva zo siedmich ľudí. Brat Boris tím manažuje a rieši jeho komplexnú logistiku. Lívio je hlavný tréner a zodpovedá za športový program. Maťko je jeho asistent a rieši množstvo úloh v tréningovom procese, ale aj v regenerácii. Gigi má na starosti lyže a výstroj, ale veľmi výrazne pomáha aj priamo pri tréningu. Šimon má na starosti kondičnú prípravu, Marco a Mateo zo športového inštitútu v Miláne zas testovanie a optimalizáciu športovej záťaže. Všetci sa starajú iba o mňa, takže ja sa môžem plne sústrediť iba na lyžovanie.

Popri všetkých tréningoch, súťažiach, cestovaní, ostáva vám vôbec čas na súkromie?

V hlavnej sezóne nie je čas na nič iné ako na lyžovanie. Snažíme sa byť maximálne koncentrovaní a nerobiť žiadne chyby. Celý program je presne naplánovaný a efektívny.

Iste, ale ak práve netrénujete alebo necestujete, čo pre vás znamená oddych? Viete aj doslova nič nerobiť a ležať pred televízorom?

Mimo súťažnej sezóny a tréningového obdobia mám tak tri týždne, keď by som si mohla dovoliť „nerobiť nič“. Akonáhle k tomu dôjde, zavalia ma marketingové a reklamné povinnosti. Takže ak si chcem utrhnúť pár dní iba pre seba, vyrazím vo voľnejšom období na pár dní k Liptovskej Mare a vypnem telefón.

Petra Vlhová a motorky: je šanca, že vás raz uvidíme na štartovacej čiare v niektorom motošporte? Alebo bola vaša účasť v Žaškove iba kuriozitou?

Mám pocit, že každým rokom dostávam k mojim mimolyžiarskym aktivitám viac a viac zákazov a obmedzení. Samozrejme, rozumiem tomu, že v mojej príprave a tíme je nainvestovaných veľmi veľa financií a tak by bola škoda, keby som sa zbytočne zranila pri nejakej zábave. Napriek tomu za seba neručím a môže sa pokojne stať, že sa zase niekde na štarte objavím.

Vieme o MS Juniorov Jasná 2014, o švédskom Åre, o americkom Aspene… ale čo vy osobne považujete za svoje najväčšie doterajšie úspechy?

Samozrejme, v športe ide hlavne o víťazstvá, takže som hrdá, že sa mi tie veľké víťazstva podarilo dosiahnuť. Robím však všetko preto, aby tie najväčšie úspechy ešte len prišli.

Určite prídu a tešíme sa na ne. Prichádzajú ale aj neúspechy a s nimi súvisí moja ďalšia otázka. Ako vyrovnávate s tým, že Slováci typicky podporujú v časoch, keď sa darí, ale pri horších umiestneniach vedia dokonca aj nadávať. Máte už proti nekonštruktívnej kritike vytvorený blok alebo ju vnímate ako určitú neprávosť?

Akákoľvek kritika zo strany fanúšikov nie je vôbec žiadny problém, oveľa horšie sa cítim pri nenaplnení vlastných ambícií.

V jednom rozhovore ste svoj lyžiarsky štýl charakterizovali ako silový, dravý a na hrane rizika. Považujete ho pre seba za typický a jedinečný alebo očakávate, že sa tento štýl časom zmení?

Nemyslím, že pre mňa existuje iná cesta k víťazstvám, takže sa skôr budem tento štýl snažiť ešte viac zdokonaľovať.

A aké máte plány do krátkodobej a dlhodobej budúcnosti? Je vaša pozornosť orientovaná výhradne na lyžovanie?

V tejto fáze života nemám žiadne dlhodobé plány. Snažím sa žiť tento svoj sen a užiť si každý jeden deň. Naučiť sa od ľudí v mojej blízkosti čo najviac, neopakovať rovnaké chyby. Som šťastná, že môžem robiť to, čo ma najviac napĺňa.

Takže dnes nevieme, či sa raz budeme môcť ubytovať v luxusnom hoteli Vlhová, keďže vaším povolaním je práve hotelierstvo?

To by bolo veľmi pekné. Hotel pri lyžiarskej trati so skvelým servisom a na stenách množstvo športových ocenení, za ktorými by boli pekné životné príbehy… Uvidíme, čo život prinesie.

Považujete súčasné Slovensko za dostatočne priaznivé prostredie pre výchovu novej generácie športovcov?

Lyžovanie je finančne extrémne náročné. Myslím, že na Slovensku, kde je podpora mladežníckého športu vystavaná predovšetkým na finančných možnostiach rodičov, je najdôležitejšim zlomom kariéry schopnosť zabezpečiť potrebné financie na kvalitnú výstroj, skúseného trénera a cestovanie na zahraničné preteky. Je to strašne veľa peňazí a mojím jediným šťastím je to, že moji rodičia a brat vymenili svoje sny za tie moje. Bez ich rozhodnutia vložiť všetky rodinné peniaze do môjho lyžovania by som dnes na vrcholovej úrovni nešportovala. Som ich dlžníčkou a dúfam, že im to budem môcť niekedy v živote vrátiť.

Za poskytnutie rozhovoru veľmi pekne ďakujeme. Petre želáme, aby všetky jej doterajšie úspechy zatienila novými, ešte väčšími a naďalej pokračovala v úžasnom reprezentovaní Slovenska vo svete práve v tej autentickej forme, pre ktorú si neustále znova získava naše sympatie.