Splnených katastrofických scenárov už bolo dosť. Vulkanológovia dúfajú, že odhalia ďalšie činné sopky, čím zlepšia systémy včasného varovania pred erupciami.

Nebezpečná pre ľudí aj pre ekosystém

Výbuch sopky je javom, ktorý by zblízka nechcel zažiť nikto u nás. Pri akejkoľvek sopečnej erupcii stúpa magma z hlbín Zeme na povrch pevniny. Magma obsahuje rozpustené bublajúce plyny, pretože tlak na magmu sa znižuje počas jej stúpania. Výbušná erupcia nastane na súši, kde sa tieto rozpustené plyny náhle uvoľnia – proces je podobný „buchnutiu“ šampanského.

Podmorské sopky spôsobujú škody koralom a rôznym živočíchom. To samozrejme naruší ekosystém v okolí miesta erupcie. zdroj: pixabay.com

Práve pri sopečnej aktivite nesmieme zabúdať na to, že prebieha aj na dne mora. Keďže je oceánska kôra relatívne tenká, ľahko do nej preniká magma pochádzajúca z útrob Zeme. Táto súvislá magma vytvorí novú oceánsku kôru, respektíve expanduje oceánske dno. Kvitnúce dno oceánu nepretržite vypúšťa magmu, ktorá dlhom čase nahromadí svoje usadeniny a vystúpi do sopky.

Hlbšie poznanie podmorských erupcií je teda pre vedcov potrebnou súčasťou pri ďalších výskumoch. Nielen preto, aby odhalili nebezpečenstvo aktívnych sopiek, ale aj kvôli lepšiemu chápaniu ich vplyvu na životné prostredie.

Jeden z najničivejších výbuchov za posledné storočie

Počas leta 1883 sa z krátera medzi ostrovmi Jáva a Sumatra začali uvoľňovať obrovské oblaky popola a pary. Čoraz búrlivejšia sopečná činnosť vyvrcholila 26. augusta 1883. Veľká časť ostrovov sa zrútila pod more a obrovské prúdy lávy sa nezastaviteľne šírili ďalej. Nasledovalo cunami, ktoré spustošilo priľahlé pobrežia. Prírodná katastrofa s bilanciou 36 000 obetí zaradila sopku Krakatoa k jednej z najsmrteľnejších podvodných erupcií v histórii.

Explózia sopky takisto vytvorila najhlasnejší zvuk zaznamenaný v modernej histórii. Výbuch bolo počuť na viac ako 10 % zemského povrchu. Správy o hluku pripomínajúcom streľbu hlásili z Austrálie a ostrova Maurícius, viac ako 4 600 kilometrov od miesta erupcie. V priebehu nasledujúcich hodín preleteli tlakové vlny niekoľkokrát okolo zemegule a prístroje merali náhle skoky vo Veľkej Británii aj v Amerike.

Pozor na uši: takto znela nárazová vlna na mieste tohtoročnej erupcie

Inzercia

Takmer o poldruha storočia neskôr, 15. januára 2022, sa zo spánku prebudil ďalší podvodný gigant. Tentoraz ničivý vulkán ukázal svoju silu pri brehoch Tongy. Erupcia Hunga Tonga-Hunga Ha’apai však bola svojím formovaním odlišná. Získaná dokumentácia priniesla nový pohľad na doterajšie vedecké zistenia.

Neobvyklá erupcia sopky

V apríli 2022 spustil novozélandský Národný inštitút pre výskum vody a atmosféry (Niwa) oceánsku plavbu k Tonge. Ich plavidlo, RV Tangaroa, preskúmalo tisíce štvorcových kilometrov morského dna. Zhromaždili sa videozáznamy a fyzické vzorky, ktoré sa teraz študujú na súši.

Astronaut na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice po výbuchu odfotografoval popol nad južným Pacifikom. zdroj: nasa.gov

„Takýto „výstrel z brokovnice“ bol neštandardný,“ povedal Kevin Mackay, skúsený vulkanológ a vedúci plavby.

Hunga Tonga sa nesprávala podľa toho, čo o podmorských erupciách vedeli doteraz. Masívny výbuch sa nerozptýlil do strán, jeho energia smerovala do výšky. Okrem cunami vznikli tiež zvukové a atmosférické vlny. Dosiahli vzdialenosť viac ako 100 km do atmosféry a šírili sa smerom von rýchlosťou približne dvakrát vyššou ako prúdové lietadlo.

Výstraha pre budúcnosť

Jednou z účinných foriem na objavenie podmorských sopiek je hydroakustické monitorovanie. Tisícstupňová láva príde pri explózii do styku s mrznúcou morskou vodou a vyparí sa. To spôsobí výbuch zvuku – od ostrých prasknutí a hromových otrasov až po pomalé dunenie. Seizmická energia sa premieňa na podvodnú akustickú energiu na hranici morského dna a vody.

Zvukové vlny zameriavajú takzvané hydrofóny. Nájdené akustické údaje poskytujú informácie o umiestnení lávových prúdov, prípadne varujú pred blížiacimi sa alebo prebiehajúcimi erupciami.

Hunga Tonga podnietila vedcov, aby prehodnotili svoje myšlienky o nebezpečenstvách, ktoré predstavujú mnohé sopky číhajúce pod oceánmi. zdroj: pixabay.com

Výskumníci sa stále pokúšajú dať dokopy sériu udalostí, ktoré podľa akejkoľvek metriky vytvorili jednu z najničivejších erupcií storočia. Výbuch Tongy uvoľnil stonásobok mechanickej energie rovnajúcej sa jadrovej explózii v Hirošime. Narušila sa infraštruktúra a 12 000 domácnosti (cca 80% obyvateľstva) sa nemôže dostať k zásobám pitnej vody bez pomoci ostatných krajín.

Ničivá sila sopky však mala dominový efekt. Zem je posiata ďalšími podmorskými sopkami – niektoré sú známe, iné ešte len čakajú na objavenie. Štúdiom Hunga Tonga sa môžeme dozvedieť viac o tom, aké ochranné opatrenia treba prijať, pokiaľ ide o tieto podmorské časované bomby.

Zdroje: www.bbc.com, www.ocean.si.edu.com

Zdroj titulnej fotografie: unsplash.com