Ako sa pracovalo pred zavedením elektriny?

Kominár nie je v našich končinách neznámou prácou, povery o tom, že prinášajú šťastie sú známe dodnes. Ide o rešpektované povolanie, v minulosti však ničilo zdravie mnohým deťom. Drobná postava bola výhodou pri lezení do komínov, no chlapci sa o túto prácu neuchádzali dobrovoľne. Buď si ich majstri vybrali v sirotinci, alebo sa chudobní rodičia s kominárom dohodli, aby dostali aspoň nejaké peniaze. Ako lacná pracovná sila, deti sa museli popasovať s úzkym priestorom a vdychovaním sadzí. Nespokojnosť s týmto stavom  vyvrcholila Zákonom o regulácii kominárov. Anglický parlament ho schválil v roku 1864 a deti prestali kominárom pomáhať.

Kým na scénu neprišli elektrické žiarovky, dnes nezvyčajné povolania boli bežnou súčasťou života. Napríklad v Londýne sa osvetľovanie plynových lámp považovalo za prestížnu prácu, ktorá sa dedila z otca na syna. Práca bola relatívne bezpečná, asi najhoršie nebezpečenstvo predstavovalo nahromadenie plynu v plynových lampách. Jeho odpálenie by zakolísalo s lampárovou rovnováhou na rebríku. Lampári si privyrobili aj tým, že chytali vzácne chrobáky, ktoré pritiahlo svetlo. Úlovok potom predávali zberateľom hmyzu, ktorí sa tešili z mimoriadnych kúskov.

Dokým neexistovali budíky alebo ich nezobúdzalo kikiríkanie kohúta, ľudia vstávali vďaka „vyklopkávačom“ (knocker- uppers). Chodievali od domu k domu a dlhou palicou tri až štyrikrát zaklopali na okenicu. Kto však zobúdzal vyklopkávačov? Keďže sa starali o ľudí, ktorí pracovali od skorého rána, čas na oddych prichádzal v poobedňajších hodinách.

Vybrali by ste si niektoré z týchto zamestnaní?

Frenológovia jednoznačne patria medzi nezvyčajné povolania. Teoretická štúdia označovala tvar lebky ako nositeľa duševných a charakterových vlastností. Priekopníkom tohto názoru bol nemecký doktor Franz Joseph Gall, ktorý cestoval po Európe a Severnej Amerike, aby svoju teóriu spopularizoval. Frenológovia zmerali záujemcom obvod hlavy a podľa predpísaného rozdelenia určovali mieru inteligencie, talent, dokonca kriminálne sklony u jednotlivca.

Ak ste chceli vedieť či máte predpoklady na to, aby ste boli úspešní, otázku vám zodpovedal frenológ. zdroj: pinterest.com

Práca v továrni je nielen fyzicky náročná, ale aj monotónna. Zamestnanci potrebovali rozptýlenie a kým rozhlas nefungoval takmer všade na svete, jeho funkciu zastupovali lektori. Zvyčajne sedeli na vyvýšenom mieste v továrni a pracovníkom čítali knihu alebo ich informovali o regionálnych či svetových novinkách. Lektori sa stali obľúbenými spoločníkmi popri práci, niektorí ľudia dokonca prispeli svojím platom, aby ich vyfinancovali.

Vojnové obdobie 20. storočia potrebovalo spoľahlivých ľudí s dobrým sluchom a trpezlivosťou. Úlohou „predradarových poslucháčov“ bolo zachytiť zvuk nepriateľských lietadiel. Potrebovali na to akustické zariadenia, ktoré vyzerali ako obrovské načúvacie rúry. Poslucháči dokázali začuť zvuk z veľkej vzdialenosti a včas upozornili na blížiace sa nebezpečenstvo.

Šašovia doručovali smiech, jazdci zásielky

Ak sa chceme pobaviť, pustíme si dobrú komédiu alebo kvalitný stand-up. V stredoveku túto funkciu spĺňal dvorný šašo, ktorý mal spraviť všetko pre to, aby rozosmial kráľa a jeho blízkych. Ak sa prevalila nejaká aféra alebo mali poddaní príliš veľa požiadaviek, šašo nemal inú možnosť, len trefnou poznámkou zlepšiť kráľovu náladu. Podrezaný jazyk dopĺňalo ich výstredné oblečenie. Typický bol pre nich bláznivý klobúk s cípmi, ktoré mali na koncoch našité rolničky. Pozornosť pútali aj farebnými pančuchami, pričom každá mala iný vzor.

Inzercia

Byť jazdcom Pony Expresu a koňom, ktorý ho niesol, vyžadovalo veľkú dávku vytrvalosti. zdroj: pinterest.com

Nezvyčajné povolania väčšinou trvali roky až storočia, výnimkou je v tomto prípade jazdec Pony Expresu. Išlo o kuriérsku službu, ktorá prepravovala poštu z východného na západné pobrežie Ameriky. Pre extrémnu vyťaženosť jazdcov však trvala iba od roku 1860 do roku 1861. Ak chcel človek odoslať balík z jedného konca Ameriky na druhý, trvalo to 10 až 13 dní. Vyše osemdesiat jazdcov denne prešlo aj 400 kilometrov. Stanice boli rozmiestnené tak, aby každých šestnásť kilometrov na nich čakal nový kôň. Na svoju dobu zarábali kráľovsky – 50 dolárov mesačne (dnešných vyše 1600 dolárov). 

Aj keď mala poštová služba u ľudí úspech, vytvorenie linky Pacific Telegraph predsa len zjednodušilo komunikáciu medzi východnou a západnou časťou. Tým pádom Pony Expres nebol potrebný. Jazdcom treba však uznať, že sa nedali zastrašiť zlým počasím, banditmi alebo divými zvieratami. Záznamy uvádzajú, že za vyše ročnú aktivitu Pony Expresu do cieľa nedorazil iba jeden balík.

Zdroje: www.bussinesinsider.com, www.ethicaljobs.com.au, www.howstuffworks.com