Nezvyčajné oblúkové mosty – viadukty

Viadukt je rad navzájom prepojených mostov, ktoré sú zvyčajne skonštruované ako séria oblúkov pokrývajúcich nížinu. Často spájajú dva body s podobnou výškou alebo sú postavené tak, aby prepravovali značné množstvo motorových vozidiel či vlakov. Obzrieť si slovenské mosty a viadukty je tip na výlet pre tých, ktorí okrem prírody radi obdivujú aj zaujímavú architektúru.

Slovensko sa pýši hneď niekoľkými, medzi najznámejšie patrí Chmarošský viadukt. Napriek svojmu starodávnemu vzhľadu bol tento železničný most postavený v 30. rokoch minulého storočia a používa sa dodnes. Spája dva tunely pozdĺž železničnej trate Červená Skala-Margecany v rámci Telgártskej slučky, ktorá je sama o sebe pôsobivá. Zakrivená, 113 metrov špirálová dráha sa vyníma do výšky 18 metrov a okrem nej si zvedavci môžu pripraviť pevnú obuv, ak by chceli podniknúť výstup na neďalekú Kráľovu Hoľu. Vďaka svojej blízkosti k mestu Telgárt je viadukt niekedy označovaný ako Telgártsky viadukt.

Brehy vyrovnávacej nádrže Malá Lodina spája Ružínsky viadukt. Dostavali ho v roku 1955 a je najvyšším železničným mostom na Slovensku (40 metrov). Cestujúci ním prechádzajú na trase Žilina-Košice, presnejšie sa viadukt nachádza v blízkosti obce Margecany. Beliansky viadukt sa nachádza Neďaleko Banskej Štiavnice. Dvadsaťjeden metrov vysoký most je neďaleko Halčianskeho tajchu, ktorý slúži prevažne na rybolov.

Viadukt je možné vidieť v južnej časti mesta Hanušovce nad Topľou. zdroj: instagram.com

Železničný oblúkový most pri Hanušovciach nad Topľou je taktiež významnou technickou pamiatkou. S dĺžkou 390 metrov je aj najdlhším viaduktom v rámci Slovenska a strednej Európy. Postavený bol počas druhej svetovej vojny a najvyššíí z jeho pilierov má 28 metrov, pričom základy jednotlivých pilierov sú ešte hlbšie. Stavba bola dokončená v roku 1943, no partizáni odpálili jeden z pilierov v snahe zabrániť Nemcom prejsť na východný front, preto bol v roku 1947 opäť postavený.

Pôsobivá architektúra

Most, ktorý sa stal predlohou poštovej známky je možné navštíviť v Kráľovej pri Senci. Barokovo-secesný most je považovaný za najkrajší na Slovensku, nielen pre červené tehly, ktoré boli použité na jeho výstavbu. V období pred prvou republikou spájal anglický park a francúzsku záhradu obohatenú o kvetnaté trávniky a sochy s ozdobnými fontánkami. Sprístupnený je chodcom a cyklistom, zaradili ho aj do zoznamu Slovenského pamiatkového fondu.

Most si vďaka svojmu vzhľadu vyslúžil vyobrazenie na slovenskej poštovej známke. zdroj: kralovaprisenci.sk

Najdlhší krytý most na Slovensku nájdeme v Piešťanoch. Kolonádový most s dĺžkou 156 metrov lemujú latinské nápisy Saluberimae Pistinienses Thermae (Uzdravujúce piešťanské kúpele) a Surge et ambula (Vstaň a choď). Za architektúru je zodpovedný Emil Belluš, za umelecký návrh okien Martin Benka. Kolonádový most postavený z dreva sa vyníma aj nad riekou Orava, konkrétne v Dolnom Kubíne. Most postavený v roku 1994 je určený iba pre chodcov a spája mestskú časť Bystrec s historickým centrom.

Inzercia

Mosty ktoré vedú cez obec, ale aj cez susednú krajinu

Slovenské mosty a viadukty majú v zozname ďalšie prvenstvo. Je ním drevený most v Kolárove, ktorý sa označuje ako najdlhší most takéhoto druhu v Európe (86 metrov). V jeho blízkosti sa nachádza aj jediný lodný mlyn na Slovensku. Tradície sú pre návštevníkov zachovávané vďaka Múzeu vodného mlynárstva a Malému technickému múzeu. Areál ponúka možnosť oddychu a pravidelne usporadúva gastronomické festivaly alebo ekotábory pre školákov.

Lávka cez Dunajec. zdroj: pixabay.com

Prívlastok „naj“ patrí najdlhšiemu závesnému mostu v strednej Európe. Ak sa chcete ocitnúť na poľskom aj slovenskom brehu bez zdĺhavého cestovania, navštívte Lávku cez Dunajec. Spája obce Červený Kláštor a Nižné Šromowce. Most dlhý 90 metrov môžete prejsť peši alebo na bicykli. Je pomerne nový, slávnostné otvorenie bolo 12. augusta 2006.

K národnej kultúrnej pamiatke radíme aj drevený most v Kluknave. Pohľad naň neponúka monumentálny zážitok, patrí ale k najstarším svojho druhu. Postavený v roku 1832, spája Kluknavu s jej miestnou časťou – Štefanskou Hutou. Na jeho skonštruovanie sa použilo smrekové drevo a na svojom mieste stojí vďaka kamenným pilierom, ktoré sú upevnené na brehu rieky Hornád. Kompletnou rekonštrukciou prešiel v rokoch 1981-1984 a nezabúda sa naň ani v súčasnosti. Nový náter a drobné opravy sa vykonali aj v roku 2004.

Zdroje: www.atlasobscura.com, www.dobrodruh.sk, www.ferrovial.com, www.hornyzemplin.sk, www.najky.sk