Ak je pravda, že mačky majú deväť životov, niektorí ľudia musia takisto oplývať extra dávkou šťastia. Juliane Koepcke mala okrem požehnania zhora aj znalosti, ktoré ju udržali nažive.

Dieťa džungle

Juliane sa narodila nemeckým rodičom v roku 1954 a odmalička ju obklopovala láska k prírode. Jej otec, Hans-Wilhelm Koepcke, bol uznávaný zoológ a matka Maria študovala tropické vtáky. Spoločne v Peru založili biologickú výskumnú stanicu s názvom Panguana, aby sa mohli ponoriť do pestrého ekosystému dažďového pralesa.

Juliane sa niekoľko rokov vzdelávala doma v Panguane, ale nakoniec odišla do Limy, hlavného mesta peru. Strednú školu skončila so skvelými výsledkami a nič je nebránilo v štúdiu zoológie. S mamou sa dohodli, že sa pred Vianocami vrátia k otcovi do Panguany. Keď Juliane Koepcke v roku 1971 nasadala na štedrovečerný let 508 LANSA, netušila, čo ju čaká.

Lietadlo nevydržalo výkyvy počasia

Cesta do cieľa mala trvať maximálne hodinu, no pätnásť minút pred pristátím obloha prudko sčernela. Lietadlo sa ocitlo v strede búrky a panika cestujúcich nezadržateľne narastala. Cez okná videli oslepujúce blesky, až napokon jeden z výbojov zasiahol stroj v oblakoch.

Podľa Juliane sa nasledujúce momenty odohrali v zrýchlenom slede udalostí. Ozval sa plač a zvuky motora, vietor jej svišťal v ušiach. Lietadlo sa prudko rútilo k zemi, kusy plechov sa trhali už vo vzduchu. Juliane Koepcke, stále pripútaná k sedadlu, si na moment uvedomila, že padá voľne. Krátko na to stratila vedomie.

Vedela rozoznať kvákanie žiab a volanie vtákov okolo nej

Keď otvorila oči, cítila bolesť každej kosti v tele. Navyše predpokladala, že má otras mozgu. Zlomená kľúčna kosť a rezné rany na ramene a lýtku jej na duševnej pohode nepridali. V sedadle preležala celú noc, no ráno sa premohla, aby zistila rozsah nešťastia a našla svoju mamu.

Na rodinu myslela aj vo chvíľach, keď sa začala orientovať v okolí. Všetko čo ju naučili sa odrazu stalo rozhodujúcim faktorom pri jej prežití. Spoznala zvuky divokej zveri z Panguany a uvedomila si, že sa nachádza v tej istej džungli. Stačila však jedna nesprávna odbočka a vkročila by do útrob rozsiahleho lesa.

Našla balíček lízaniek, ktorý pri páde vyletel z lietadla a vydala sa v ústrety možnej pomoci. Keď natrafila na tenký prúd, spomenula si na otcove rady. Prúd sa bude rozširovať a ľudia stavajú svoje obydlia neďaleko vodných plôch.

Nanešťastie po ceste natrafila na pár pasažierov, ktorí príčinou veľkej rýchlosti narazili do zeme tak, že sa ich telá zaborili do mokrej pôdy. Mamu však medzi nimi nenašla.

Pomoc prišla v poslednej chvíli

Obdobie dažďov vrcholilo a z Julianinych tenkých šiat padali studené kvapky. Pred vetrom sa krčila v kríkoch alebo sa zakryla veľkými lopúchmi. Skromné zásoby jedla jej dochádzali a zranenia sa zhoršovali.

Kameň zo srdca jej padol, keď v zákrute rieky zbadala chatku s palmovou strechou. Vnútri lesného domčeka nenašla veľa vecí, no jedna z nich bola pre ňu spásou. Plechovku benzínu vyliala na jednu z rezných rán, ktorú napadol hmyz. Rovnakým spôsobom dostával červy z rany jej otec, keď sa ich psovi vytvorila infekcia.

Keď sa poranenia dostali do lepšieho stavu, vyčerpaná Juliana zaspala. Na druhý deň ju zobudili zvuky mužských hlasov, preto vyšla von z chatrče. Miestnych peruánskych rybárov vydesil pohľad na vychudnuté, špinavé a hlavne neznáme dievča. Našťastie im plynulou španielčinou vysvetlila, čo sa stalo a muži jej pomohli dostať sa do nemocnice.

Za nehodu mohla letecká spoločnosť

Juliane Koepcke sa po ošetrení zranení stretla so svojím otcom. Úradom pomohla lokalizovať prúdové lietadlo a v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní boli schopní nájsť ostatných pasažierov. Predpokladá sa, že náraz by prežilo 14 ľudí, ale neboli dostatočne zdraví na to, aby sa dostali z džungle ako Juliane. Medzi nimi sa nachádzala aj jej mama, no pod troskami sa nedokázala pohnúť.

Príčina havárie bola oficiálne uvedená ako úmyselné rozhodnutie leteckej spoločnosti poslať lietadlo do nebezpečných poveternostných podmienok. Lietadlo bolo vyrobené výlučne z náhradných dielov z iných lietadiel.

Navždy spätá s džungľou

V priebehu rokov sa Juliane snažila pochopiť, ako sa stala jedinou, ktorá prežila let 508 LANSA. Spomalil jej trojkilometrový pád silný prúd búrky alebo pristátie tlmila hrubá pokrývka listov? Táto udalosť ju inšpirovala k napísaniu knihy When I Fell From the Sky, kde opisuje neuveriteľný príbeh o prežití.

Na miesto nehody sa vrátila v roku 1998 v dokumente Wings of Hope.  V lietadle sedela na sedadle pod rovnakým číslom, v ktorom sa ako tínedžerka rútila k zemi. Roky ju prenasledovali nočné mory a strach zlietania, no túto skúsenosť opísala ako terapeutickú.

V súčasnosti stále vedie dedičstvo svojej rodiny, stanicu Panguana. „Džungľa je mojou súčasťou rovnako ako moja láska k manželovi, hudba ľudí, ktorí žijú pozdĺž Amazonky a rany, ktoré mi zostali po havárii lietadla,“ povedala.

Zdroje: www.abs.net.au, www.historydefined.net

Zdroj titulnej fotografie: www.pinterest.com