Čína v nedeľu vyslala do vesmíru druhý modul (Wen-tchien) svojej vesmírnej stanice Tchien-kung (Nebeský palác). Nový laboratórny modul má fungovať ako záloha základného modulu stanice, ale aj ako priestor pre rôzne vedecké experimenty. Modul sa k vesmírnej stanici úspešne pripojil v pondelok o 3:13 čínskeho času. Názov modulu Wen-tchien v preklade znamená „hľadanie neba“ uviedla Čínska agentúra pre pilotované kozmické lety.

Modul Wen-tchien

Ide o jeden z troch modulov, z ktorých sa bude skladať čínska vesmírna stanica Tchien-kung. Tá by mala pozostávať z hlavného modulu Tchien-che a dvoch laboratórnych modulov Wen-tchien a Mengtian. Modul Tchien-che bol na orbitu Zeme vynesený v apríli 2021 a pripojenie modulu Meng-tchien je plánované na október tohto roku. Celá stanica by tak mala byť dokončená do konca roku 2022.

Modul Wen-tchien obsahuje vybavenie, ktoré umožňuje čínskym astronautom vykonávať počas ich pobytu vo vesmíre rôzne vedecké, ekologické a biotechnologické experimenty v prostredí mikrogravitácie. Okrem toho obsahuje dodatočné 3 miesta na spanie a ďalšiu prechodovú komoru, ktorú môže posádka vesmírnej stanice použiť pri výstupe do otvoreného vesmíru. Navyše je vybavená aj robotickým ramenom pre realizáciu experimentov vo vesmíre. Stanica vďaka novým miestam na spanie môže po novom hostiť až 6-člennú posádku.

Váži viac ako 20 ton

Nový modul Wen-tchien má dĺžku 17,8 metra a maximálny priemer 4,2 metra. Celkovo by podľa dostupných informácií mal vážiť okolo 23 ton. Do vesmíru laboratórny modul vyniesla čínska raketa Long March-5B z kozmodrómu Wenchang v provincii Hainan. Raketa odštartovala v nedeľu o 14:22 miestneho času a k vesmírnej stanici sa modul pripojil asi o 13 hodín neskôr.

Watch this footage of #Wentian docking. Blurred recording of the mission control screen, but still great to see the thrusters firing and the final moment of connecting
(c)北京蓝龙 https://t.co/lV7iVKU0UG pic.twitter.com/uaiIAaUG2R

— China 'N Asia Spaceflight 🚀𝕏 🛰️ (@CNSpaceflight) July 24, 2022

Vesmírna stanica Tchien-kung

Dokončená vesmírna stanica Tchien-kung spolu s pripojenou vesmírnou loďou pre posádku a nákladnou vesmírnou loďou Tianzhou sa bude rovnať 20% veľkosti Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, ktorá má hmotnosť približne 460 ton. Zároveň sú vesmírna stanica Tchien-kung a Medzinárodná vesmírna stanica v súčasnosti jediné dve fungujúce vesmírne stanice na svete.

Čínska agentúra pre pilotované kozmické lety sa na pripojenie nového modulu pripravovala už od júna, kedy na vesmírnu stanicu za týmto účelom vyslala trojčlennú posádku v rámci misie Shenzhou 14. Po pripojení posledného modulu v októbri naberie vesmírna stanica finálnu podobu písmena T. Čínska vesmírna stanica obieha Zem vo výške 381 kilometrov, čo je o niečo nižšie ako Medzinárodná vesmírna stanica.

Problémy s nosnou raketou

Medzi vedcami však existujú obavy z toho, kde čínska raketa, ktorá do vesmíru modul Wen-tchien vyniesla, skončí. 57-metrová raketa Long March 5B totiž neodhadzuje postupne svoje spodné stupne počas letu do oceánu pod sebou, ale na obežnú dráhu Zeme vyletí celý jej prvý stupeň a bez možnosti kontrolovania vzostupu sa zrúti späť na Zem.

Návrat tohtotýždňovej rakety vedci predpokladajú okolo 31. júla, ťažšie sa už ale predpovedá miesto dopadu trosiek. Podľa spoločnosti Aerospace možná oblasť dopadu zahŕňa veľkú oblasť USA, Afriky, Austrálie, Brazílie a Indie. Stále je však najpravdepodobnejší scenár dopadu 20-tonového prvého stupňa rakety do mora.

Nie je to prvýkrát

Podobný scenár sa stal aj minulý rok, po tom čo raketa Long March 5B vyniesla na obežnú dráhu základný modul čínskej vesmírnej stanice. Rovnako aj ona nekontrolovateľne zostúpila 10 dní po štarte z orbity na Zem. V tomto prípade však dopadla do Indického oceánu pri Maldivách. Už vtedy však vedecká komunita krok Číny pri nakladaní so svojim vesmírnym odpadom kritizovala.

Zdroje: CNN, The Verge, Space.com. TIME, Forbes