Vývoj vo svetovom hospodárstve nadobúda od konca tisícročia nové dimenzie. Rýchlo sa mení nielen samotná podstata medzinárodného podnikania, ale markantný je nástup nových “hráčov” na svetové kolbište.

V Ázii bolo dlhé obdobie dominantné Japonsko, potom takzvané štyri ázijské tigre (Hongkong, Singapur, J. Kórea a Taiwan) a neskôr do hospodárskej súťaže zasiahli štyri tigríčatá (Thajsko, Indonézia, Malajzia a Filipíny). S nástupom 21. storočia prišlo k mohutnej expanzii čínskej ekonomiky, a aj keď už viacerí odborníci poukazujú na perspektívy Indie, stále dôraznejšie sa potvrdzuje, že dominancia Číny nielen v Ázii, ale na celom svete sa bude ešte zosilňovať a bude mať ďalekosiahle dôsledky na všetky ostatné súčasti svetového hospodárstva.

Názory na čínsku ekonomiku sú interpretované značne rozdielne, no fakty nepustia. Po prevzatí štafety najväčšieho svetového obchodníka a ako súčasť konglomerátu Veľká Čína (Hongkong, Singapur, Taiwan) aj najväčšieho zahraničného investora preberá ďalšie vodcovské pozície a stáva sa rozhodujúcim hospodárskym elementom zemegule. Pokiaľ išlo len o produkciu spotrebného tovaru a nižších technológií, zdalo sa, že nadnárodné korporácie dočasne využívajú jej komparatívne výhody a ich uplatňovaním sa len posilňujú na medzinárodných trhoch. V relatívne krátkom období Čína zúročila svoju dlhodobú rozvojovú stratégiu nadpriemerne koncentrovanú na investície do vedy a vzdelávania (cca 2,5% HDP, čo je asi 4- až 5-krát viac ako SR). V súčasnosti už nie je dňa ani hodiny, aby svetové agentúry neinformovali o nových a nových technológiách a unikátnych výrobkoch „Made in China“. Ukazuje sa, že celoplošné nastavenie Číny na moderné technológie a koncepčné budovanie intelektuálneho i technického zázemia je vnútorne také precízne, že ak nepríde k zásadným celoplošným hospodárskym reformám, postupne mu podľahne aj doteraz nedobytná pevnosť USA.

Ilustračné foto k článku Čína rastie nad očakávania: Nastupuje superglobalizácia alebo deglobalizácia svetového hospodárstva?

Samotný fakt, že v roku 2017 v rebríčku 20 najsilnejších technologických spoločností boli iba 3 z USA a 9 čínskych, pričom žiadna z EÚ, je veľavravný. Americká korporátna elita GAFA (Google, Amazon, Facebook a Apple) je doháňaná čínskym trojzáprahom BAT (Baidu, Alibaba a Tencent). Medzinárodná hospodárska súťaž sa teda čoraz väčšmi presúva do boja o technologickú nadvládu, o ktorú bojujú jej predstavitelia – špičkoví experti a tímy, ktoré ju formujú. Prenáša sa taktiež na inštitúcie, ktoré ich vychovávajú a odborne pripravujú. Čína na tento vývoj reagovala v predstihu, a preto rast prestíže na báze výsledkov domácich univerzít je obdivuhodný. Žiadny z renomovaných univerzitných „proťajškov“ v USA, vrátane združenia Ivy League, nemôže byť na trhu vzdelávania dostatočne atraktívny bez toho, aby nemal tesné vedecko-výskumné a iné väzby na partnerov v Číne.

Dostupné štatistiky potvrdzujú, že Čína starne. Toto konštatovanie je podobné ako v EÚ i NAFTA. Kým jej „súperi“ túto demografickú zmenu riešia hlavne imigráciou, je pozoruhodné, ako sa s tým vysporadúva ázijská veľmoc. Predikcie odborníkov poukazujú na to, že moderné stroje, progresívne výrobné programy a špičkové technológie v krátkom období nahradia až 50% svetovej pracovnej sily a jej dostatok prestane byť dôležitou podmienkou hospodárskeho rastu. Na takúto kartu vsadili aj Číňania. Začali s prípravou 4D a 5D priemyslu, nanotechnológií a unikátnych technologických postupov. Tie sú v EÚ často neznáme a doteraz v nich dominovali USA. Externým efektom týchto zmien je, že svet obnovuje svoju bipolaritu. Na jednom konci rastie Čína a jej pridružené „satelity“ a na druhom upadajú USA.

Inzercia

Táto situácia do značnej miery objasňuje aj aktuálne rozhodnutia americkej administratívy a rastúce napätie na medzinárodných trhoch. Dnes rozdávané karty budú určovať ekonomický rast najbližšie dve až tri dekády a nikto nechce zostať pozadu.

Tento článok vyšiel v magazíne UnitedLife 12 (č. 2/2018). Kliknutím na fotografiu vyššie môžete zadarmo stiahnuť jeho elektronickú verziu v PDF.