V súčasnosti môžeme vidieť čoraz častejšie sa vyskytujúce prírodné katastrofy, akými sú povodne, tornáda či zemetrasenia. Zrejme najznámejšia živelná pohroma však zasiahla staroveké mesto Pompeje, ktoré môžete nájsť pri pobreží Tyrrhenského mora.

Neďaleko mesta sa nachádzala sopka, ktorú väčšina považovala za obyčajný kopec. Pravdu o tomto pohorí vedelo iba niekoľko učencov. Tí sa však domnievali, že je už dávno vyhasnutá, a tým pádom nie je nebezpečná pre obyvateľov mesta.

Lenže 24. augusta v roku 79 nášho letopočtu začala sopka chrliť dym a láva sa začala približovať k mestu. Nejde však o jedinú postihnutú oblasť. Jednou z nich je aj staroveké mesto Herculaneum, kde sa nachádzala aj vila svokra Júlia Cézara, informuje portál scrollprize.org.

Až 20 metrov horúceho blata a popola zalialo pivnicu tohto obydlia. Nemalo starobylých textov v dôsledku vysokej teploty zhorelo, no po dlhé stáročia k nim nemal prístup vzduch, vďaka čomu sa zachovali. Objavené boli až v polovici 18. storočia pri stavbe studňovej šachty.

Nespútaná zvedavosť

Okamžite po ich objavení sa ľudia snažili zistiť, aké informácie sa v nich skrývajú. Lenže v snahe rozlúštiť ich objav bolo zničených asi 800 zvitkov, uvádza portál Veda na dosah. Ich obsah preto zostal neznámy niekoľko ďalších storočí.

Opätovný záujem o ich rozlúštenie prišiel ešte v roku 2002. Avšak najprv sa im podarilo rozlúštiť text z Ejn Gedi v Izraeli. Pomocou špeciálneho 3D röntgenu dokázali digitálne roztvoriť tento zvitok a text dokázali prečítať, informuje The Guardian.

Zvitok, ktorý objavili v blízkosti Mŕtveho mora obsahoval biblický text Leviticus. Zdroj: unsplash.com/@aaronburden

Keďže tento zvitok a zvitky zo spomínanej pivnice boli napísané iným atramentom, ich rozlúštenie nie je tak jednoduché. Použili pri tom algoritmus umelej inteligencie, ktorého úlohou bolo hľadanie miest, kde sa nachádza atrament na zvitku.

„V prvom rade dúfame, že sa nám podarí zdokonaliť technológiu tak, aby sme ju mohli jednoducho aplikovať na všetkých 900 zvitkov, ktoré zostali [nerozbalené],“ povedal o algoritme v roku 2019 profesor počítačových vied Brent Seales z Kentuckej univerzity.

Verejná súťaž

Aj napriek tomu, že urobili nemalý postup pri odhaľovaní starovekého textu, rozhodli sa zorganizovať verejnú súťaž. „Všetci sme sa zhodli, že sa radšej skôr dostaneme k čítaniu toho, čo je vnútri, než aby sme sa snažili všetko schovávať,“ hovorí Seales.

Súťažiacim poskytli všetky obrázky virtuálne rozvinutého zvitku a počítačový kód umelej inteligencie, ktorú vyvíjali pre tento účel. Rovnako však deklarovali, že tí, ktorí prídu s novým objavom dostanú odmenu, uvádza portal Nature.

Vesuvius Challange oslovil približne 1500 tímov, ktoré začali skúmať spomínané skeny zvitkov. Ako informuje portál Cybernews, prvým výhercom sa stal Casey Handmer. Za svoje dôkazy o tom, že v uzatvorenom zvitku sa nepopierateľne nachádza atrament dostal 10-tisíc dolárov.

Na ten objav nadviazal iba 21-ročný študent informatiky, ktorý pomocou svojho algoritmu dokázal identifikovať prvé slovo, za čo získal 40-tisíc dolárov. Starogrécke slovo „porphyras“, ktoré môžeme preložiť ako „fialová“ je prvým slovom, ktoré sa podarilo prečítať z týchto zvitkov.

Kontext tohto slova zatiaľ nie je známy. Fialový pigment bol však v histórii veľmi vzácny. Zdroj: pexels.com/@suzyhazelwood/

Nebol však jediný, ktorý prišiel s rovnakým objavom. Krátko po ňom uverejnil rovnaký objav – avšak v lepšej kvalite – absolvent Free University of Berlin Youssef Nader. Odmenili ho druhou cenou za tento objav, čo bolo 10-tisíc dolárov.

Veľká cena stále čaká

Spomínaná súťaž však týmito odhaleniami neskončila, pretože jej hlavným cieľom je rozlúštiť 4 súvislé pasáže, pričom každá z nich musí obsahovať aspoň 140 znakov. Pre tím, ktorý prinesie tento prevratný objav čaká finálna cena – 70-tisíc dolárov.

Výskumník Brent Seales dúfa, že časť textu, ktorá by spĺňala požiadavky súťaže, bude rozlúštená do konca tohto roku. Taktiež verí, že celý obsah tohto zvitku by mohol byť známy do konca budúceho roka, uvádza portál televízie CNN.

V tomto texte, ktorý je starý 2000 rokov môžu podľa neho byť zápisy o láske, vojne či mieri. „Tieto rukopisy sú dialógy, ktoré viedli o filozofických názoroch na svet,“ uviedol. Taktiež však ráta s možnosťou, že neprídu na nič závažné. Uviedol: „Aj napriek tomu, že sa z nich nič nedozvieme, ale hlboké väzby, ktoré máme so starými ľuďmi z hľadiska ľudskej podstaty, sú stále významné.“