Odvrátená strana motošportu

Formula 1, svet motošportu a celková automobilová história so sebou okrem obdivuhodných výkonov pretekárov prinášajú aj množstvo nešťastných koncov. Osud či tragická náhoda na trati neminul ani pretekárov Ayrtona Sennu, Jochena Rindta alebo Gillesa Villeneuve. Každý z nich pritom odišiel vo veľmi mladom veku. Tento svet opustili predčasne, no ich odkaz a úspechy budú žiť večne. V histórii automobilového športu ostane už navždy dojímavý príbeh Alberta Françoisa Ceverta Goldenberga, francúzskeho pretekára, ktorého sľubná kariéra skončila skôr ako začala.

Sen o pretekaní sa zrodil už v detstve

François Cevert sa narodil v Paríži a pretekárom sa túžil stať už od raného detstva. Nemal to však najjednoduchšie, nakoľko jeho otec Charles Goldenberg bol uznávaným parížskym klenotníkom. Ten synovmu snu príliš naklonený nebol a predstavoval si, že podnik raz prevezme. Na kariéru mu nijako neprispel a tak si mladý Francúz vydláždil cestu sám.

Svoje pretekárske začiatky realizoval na skútri značky Vespa, ktorý patril matke. V 19 rokoch si kúpil vlastný motocykel a po dokončení  povinnej vojenskej služby si začal plniť sen o pretekaní. Neskôr, v roku 1966 absolvoval výcvikový kurz na škole Le Mans, po ňom sa zapísal do pretekárskej školy Magny-Cours. Prihlásil sa do súťaže Volant Shell, ktorá rýchlemu jazdcovi poskytla príležitosť od ďalšej sezóny pretekať vo Formule 3. Cevert preteky vyhral a čakala ho premiéra vo francúzskom šampionáte formuly 3. Sezóna F3 (najmä v začiatkoch) neprebiehala úplne podľa jeho predstáv – chýbali mu prostriedky a skúsenosti s nastavením monopostu. Na konci svojej prvej sezóny však získal titul šampióna Formuly 3.

Po víťazstve sa presunul do Formuly 2, v ktorej pretekali aj piloti z Formuly 1. Zlom v pretekárovej kariére nastal, keď do závodu v Crystal Palace nastúpil legendárny Jackie Stewart.

Charizmatický pretekár, z ktorého sa stávala hviezda F1

François stelesňoval azda všetky predstavy o pretekárskom pilotovi Formuly 1. Bol to mladý pekný muž atletickej postavy, s veľkou charizmou a talentom. Pôsobil stále veselo, možno miestami až ľahkovážne. Pretekal na monoposte Tyrrell 006, pričom stihol dosiahnuť jedno víťazstvo, 13 pódiových umiestnení a celkovo 89 bodov v kariére.

Počas pretekov Formuly 2 sa dostal do súťaže so samotným Jackiem Stewartom, ktorý mal čo robiť, aby mladého Françoisa prekonal. Krátko po jazde povedal Jackie svojmu tímovému manažérovi, Kenovi Tyrrellovi – „nech dáva pozor na mladého Francúza“.

Inzercia

Toto odporúčanie sa zišlo v roku 1970, keď Tyrrell potreboval nového jazdca. Šéf tímu okamžite oslovil Ceverta – okrem odporúčania od Stewarta bol dôvodom obrovský talent a jeho prijatie nijako nesúviselo so sponzorským ziskom (ako sám Tyrrell raz potvrdil). Jackie Stewart v ňom videl niečo, čo nikto predtým nevidel. Týmto sa odštartovalo mentorstvo a zároveň celoživotné priateľstvo Ceverta a Stewarta.

Talentovaný François Cevert, ktorého sľubnú kariéru ukončila hrozná autonehoda. Zdroj:sk.pinterest.com

Veľkým vzorom a mentorom bol preňho Jackie Stewart

Škótsky pilot Formuly 1, Jackie Stewart (prezývaný aj „lietajúci Škót“) sa na adresu Ceverta viackrát vyjadril, že od neho získal množstvo lekcií – aj keď bol Stewart výrazne starší. Bol naozaj bol poctený možnosťou s ním pracovať. Nepochyboval o tom, že by sa skutočne stal prvým francúzskym majstrom sveta v F1.

„Povedal som mu všetko, čo som vedel. Nikdy som si nepomyslel – tak toto ti už nepoviem.“ dodal Stewart. Françoisov pohľad bol totožný, tvrdil, že ho jeho „maestro“ naučil úplne všetko (cez analýzu správania auta, myslenia až po techniku pohľadu).

Cevertov debut sa udial v roku 1970 počas Veľkej ceny Holandska na okruhu Zandvoort, na ktorom ho však sprevádzali technické problémy. O rok neskôr začal Tyrrell komponovať vlastné monoposty a s tým prišli aj prvé dôležité úspechy. Jeho premiérovým víťazstvom (zároveň jediným) sa stali posledné preteky sezóny vo Watkins Glene (na Veľkej cene Spojených štátov). Pre Francúzov to bolo prvá, ale aj posledná výhra vo Formule 1.

François Cevert spolu s mentorom a priateľom Jackiem Stewartom. Zdroj:sk.pinterest.com

 Nečakaná tragédia

V roku 1973 už Cevertova hviezda nemohla žiariť jasnejšie – z 15tich závodov na pódiu skončil sedemkrát. Špekulovalo sa, že po odchode Stewarta sa stane tímovou jednotkou práve on. Na rad prišlo finále sezóny vo Watkins Glene v New Yorku (paradoxne tam, kde prvýkrát triumfoval) a François bol pripravený vydať zo seba na kvalifikácii to najlepšie. Tesne pred začiatkom ešte poznamenal, že je 6.október, jazdí na Tyrrelle 006 a jeho pretekárske číslo bolo 6. Považoval to za šťastný deň a šancu  získať prvú pozíciu („pole position“) vo svojej kariére v F1.

Avšak chvíľu po štarte pri stúpaní do kopca narazil do ľavého obrubníka, prešiel cez trať a narazil do zvodidiel. Auto sa začalo točiť a v obrovskej rýchlosti cca 240 km/h sa vrátil na trať, kde ho odhodilo späť do zvodidiel, cez ktoré sa Cevert prevrátil. Auto skončilo hore nohami a šokovaní vodiči začali okamžite zastavovať. François Cevert nemal žiadnu šancu nehodu prežiť, a tak sa kariéra 29-ročného nástupcu Jackieho Stewarta skončila skôr než vôbec začala.

Tragédia ovplyvnila predovšetkým Jackieho (ktorý sa rozhodol viac v New Yorku nepretekať), no aj mnoho ďalších vodičov. Nehodu označili ako jednu z najhorších častí ich kariéry.

Cevertova osudná nehoda na formule Tyrrell 006. Zdroj:sk.pinterest.com

Zdroje: drivetribe.com, racer.com, gpf1.cz