Vzácny nález ukrytý v diamante

Geochemik Oliver Tschauner pôsobiaci na Nevadskej univerzite (UNLV) spolu so svojím tímom zverejnil nezvyčajnú štúdiu. Vďaka výskumu sa im podarilo objaviť nový minerál, ktorý by sa však podľa doterajších informácii na Zemi vyskytovať nemal.

Minerál, ktorý sa ukrýval v diamante, uzrel svetlo sveta pred desiatkami rokov v Botswane cez baňu Orapa – najväčšiu povrchovú baňu na svete. Ťaží sa zo sopečného „potrubia“, ktoré vybuchlo pred viac ako 200 miliónmi rokov. Diamanty sa priemerne nachádzajú 150 až 200 km v hlbinách Zeme. Priemerná teplota tam dosahuje 900 až 1 300 stupňov Celzia a tlak 45 až 60 kilobarov (čo je asi 50 000-násobok atmosférického tlaku na zemskom povrchu).

Kimberley vďaka diamantovej bani patrí medzi najunikátnejšie a najautentickejšie historické destinácie v Južnej Afrike. „The Big Hole“ sa považuje za jedno z najhlbších miest. do ktorého zasiahla ľudská ruka (200 m2). zdroj: pixabay.com

Za týchto podmienok sa roztavený lamproit a kimberlit  tvoria aj vo vrchnom plášti Zeme a rýchlo sa rozširujú. Expanzia spôsobuje erupciu magmy, ktorá ju vytlačí na zemský povrch a vezme so sebou horniny s diamantmi. Magma, ktorá sa pohybuje neuveriteľnou rýchlosťou, prechádza dráhou s najmenším odporom a vytvára „rúru“ k povrchu. Ako sa ochladzuje, magma tuhne na kimberlit. Postupne sa usadzuje vo vertikálnych štruktúrach známych ako kimberlitové rúry. Tie sú najvýznamnejším zdrojom diamantov, no odhaduje sa, že iba 1 z 200 rúr obsahuje diamanty, ktoré disponujú drahokamovou kvalitou. Názov „Kimberlit“ bol odvodený od juhoafrického mesta Kimberley, kde sa v druhej polovici 19. storočia našli prvé diamanty.

 Davemaoit a jeho analýza

Predajca drahokamov predal diamant v roku 1987 mineralógovi z Kalifornského technologického inštitútu v Pasadene. Nedávno k nemu získal prístup Tschauner a jeho kolegovia. Čakal ich neuveriteľný objav, ktorý nazvali davemaoit. Minerál bol pomenovaný po čínsko-americkom geológovi Ho-Kwangovi (americké meno – Dave) Maovi za jeho štúdie o typoch vysokotlakových prvkov, ktoré sa nachádzajú iba medzi zemskou kôrou a jej jadrom.

Nezvyklý nález vznikol stovky kilometrov pod zemským povrchom. Davemaoit cestoval z hĺbky najmenej 660 kilometrov v spodnom plášti Zeme, dokým ho nevyťažili. Minerály spodného plášťa sa väčšinou rozpadnú skôr, než dosiahnu povrch Zeme. V tomto prípade však bol minerál zachytený v zelenkavom diamante, vďaka ktorému sa bezpečne dostal na zemskú plochu.

Výskumníci študovali zelenkastý diamant vykopaný z najväčšej povrchovej diamantovej bane na svete. zdroj: pinterest.com

Výsledky analýzy tvrdia, že mohol vzniknúť v dôsledku vysokého teplôt a tlaku v spodnom plášti Zeme. Keď sa na tomto mineráli vykonal výskum a chemická analýza, preukázala sa prítomnosť rádioaktívnych izotopov rôznych prvkov, ako je draslík, urán a tórium, ktoré sa nenachádzajú v hornom plášti. „Davemaoit môže byť hostiteľom troch hlavných prvkov produkujúcich teplo (urán a tórium boli predtým experimentálne preukázané), ktoré ovplyvňujú tvorbu tepla v dolnom plášti Zeme,“ uvádza sa v štúdií.

Inzercia

Davemaoit je len druhým vysokotlakovým kremičitanom, ktorý bol kedy na Zemi videný. Druhý známy prípad je meteorit, ktorý takýto kremičitan ukrýval. Exemplár davemaoitu je prvým minerálom svojho druhu z kremičitanu vápenatého (CaSiO3), ktorý vznikol pod vysokým tlakom na Zemi.

Bádanie pokračuje

Pre vedcov bolo objavenie minerálu nepochybne prekvapením. Keby sa k nemu dostali skôr, mali by v súčasnosti lepšiu predstavu o tom, čo skrýva zemské jadro. Výskum tiež predpovedá, že v Zemi môže byť ukrytých viac ako 1000 rôznych minerálov, ktoré ešte neboli nájdené. Odhalenie davemaoitu odštartovalo novú éru výskumu. Po jeho nájdení vedci vedia, že hľadanie minerálov v spodnom plášti zemského vnútra môže znamenať ďalšie vedecké úspechy.

Doteraz existovala predstava o mimozemských svetoch a prvkoch, ktoré sa na Zemi nenachádzajú. Nikto však nevie s úplnou presnosťou odhadnúť koľko živých druhov alebo neživých elementov na našej planéte skutočne existuje. V oceánoch sú tisícky až milióny nepoznaných organizmov. V roku 2017 bolo v Amazonskom pralese objavených dohromady 381 nových druhov rastlín a živočíchov. Preto nie je možné vylúčiť, že v nasledujúcich rokoch sa bude počet objavov zvyšovať.

Zdroje: www.indiatoday.in, www.thebighole.co.za   , www.scitechdaily.com