Vedci v Číne úspešne predviedli novú technológiu pre boj proti vesmírnemu odpadu na orbite Zeme. Na obežnej dráhe úspešne rozvinuli obrovskú deorbitujúcu plachtu pripevnenú na raketu Long March 2D. Vedci sľubujú, že im tento systém zlepší kontrolu nad šírením vesmírneho odpadu.

Ultratenký materiál

Táto plachta je vyrobená z veľmi tenkého materiálu, takže jej  hrúbka dosahuje menej ako desatinu priemeru ľudského vlasu. Vďaka tomu je plachta ľahká a navyše veľmi dobre roztiahnuteľná. Vedci, ktorí stoja za jej vytvorením, dúfajú, že vďaka jej veľkosti a malej hmotnosti bude môcť byť systém takýchto plachiet umiestnený na každom novom satelite.

Zariadenie na odstraňovanie satelitov z bežnej dráhy bolo vyvinuté v Šanghajskej akadémii technológií vesmírnych letov (Shanghai Academy of Spaceflight Technology). Je navrhnuté tak, aby pomohlo nefunkčnému satelitu opustiť obežnú dráhu a ten mohol následne kontrolovane zhorieť v atmosfére.

Testovací let

Tenká plachta bola počas testu namontovaná na nákladný stupeň rakety Long March 2D, ktorá bola do vesmíru vypustená 23. júna z Xichang Satellite Launch Center v juhozápadnej Číne a okrem prebiehajúceho projektu úspešne vypustil 3 satelity. Podľa informácií zo Šanghajskej akadémie bol systém na obežnej dráhe plne rozvinutý 26. júna. Systém plachiet má plochu 25 metrov štvorcových. Práve vďaka tomuto môže systém umožniť 300 kilogramovému hornému stupňu rakety rýchlejšie vstúpiť do zemskej atmosféry. Systém plachiet po rozvinutí pôsobí na raketu ako padák, ktorý ju spomalí zvýšením atmosférického odporu rakety.

Horný stupeň pohybujúci sa vo výške 491 kilometrov však mení svoju rýchlosť pomaly, pretože tenká plachta využíva len aerodynamický odpor tvorený riedkou atmosférou, ale stále tento proces prebieha rýchlejšie ako jeho prirodzená deorbitácia. Spomínaný horný stupeň rakety Long March 2D použitý na testovanie bude úspešne odstránený z obežnej dráhy nie skôr ako o dva roky.

Čína a projekt Taurus

Satelity totiž aj po skončení svojej životnosti môžu na bežnej dráhe vydržať ešte niekoľko desiatok rokov ak sa neprijmú opatrenia na ich odstránenie. Použitie plachty tak môže tento čas rapídne skrátiť. Čína podobnú technológiu už raz testovala. V septembri 2019 experimentovala v rámci projektu s označením Taurus s plachtou s povrchom 2,25 metra štvorcového.

Vesmírny odpad

Vesmírny odpad predstavuje obrovskú hrozbu pre satelity, ale aj posádku na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Pri zrážke dvoch satelitov sa vytvorí množstvo trosiek, ktoré sa následne rozptýlia vo vesmíre na ploche niekoľko stoviek kilometrov. Takéto úlomky potom obiehajú okolo Zeme a ohrozujú ďalšie satelity, ktoré zabezpečujú komunikáciu, navigáciu, záchranné systémy alebo monitorovanie počasia. Všetky tieto veci sú pre ľudstvo veľmi dôležité.

Z takmer 5 000 satelitov,  ktoré sa stále nachádzajú na obežnej dráhe Zeme, funguje len 2 000. Zvyšných 3 000 je tak klasifikovaných ako vesmírny odpad. Navyše NASA sleduje až 27 000 menších úlomkov na nízkej obežnej dráhe. Tie okolo Zeme obiehajú rýchlosťou 25 000 kilometrov za hodinu. Najnovšie údaje dokonca uvádzajú, že takýchto objektov okolo Zeme obieha až 31 650.

Inzercia

Zdroje: Space.com, Gizmodo, OEM Magazine, Newsweek