Babylon Berlín, najdrahší a najúspešnejší nemecký televízny seriál, sa vysielal už vo vyše sto krajinách sveta. Detektívny noir uzavrel na jeseň svoju štvrtú sériu, v ktorej sa dej posunul do obdobia po burzovom krachu v roku 1929. Ulice sú pochmúrnejšie a nacisti už nečíhajú za rohom, ale pochodujú stredom. Hlavný detektív Gereon Rath sa ocitol v ich nebezpečnej blízkosti, zatiaľ čo Charlotte „Lotte” Ritterová, sexuálna pracovníčka a neskôr ašpirantka na pozíciu detektívky, sa všemožne bráni, aby ju prúd nestrhol pod hladinu.

Charlotte „Lotte“ Ritterová. Zdroj: screenshot, YouTube

„Nemohli si uvedomovať, čo na nich čaká.“

Babylon Berlín (2017 – )

Tvorcovia si dali záležať, aby si diváci nikdy nemohli byť istí, kto stojí na správnej strane. V úvodnej epizóde uplynulej série si Gereon Rath, ktorý mal za úlohu infiltrovať sa do NSDAP, nasadil pásku so svastikou a počas potýčky vrazil do šokovanej Lotte. Ako vnímala herečka Liv Lisa Friesová, že vidí kolegu Volkera Brucha v takomto ustrojení? „Bolo to veľmi zvláštne, cítila som medzi nami veľkú priepasť. Pri natáčaní sa pohyboval v dave, nevidela som ho konkrétne, takže to vyzeralo, že je súčasťou hnutia. Nemala som z toho dobrý pocit.”

Lotte a ďalší sa snažia byť na správnej strane histórie. Mnohým sa to však nepodarí a mnohí si ani nestihnú vybrať. „Väčšina z nich neprežije najbližších dvadsať rokov. Je niečo smutne nádherné na nevinnosti týchto ľudí. Akokoľvek kohokoľvek z nich odsúdime, nemohli si ešte uvedomovať, čo na nich čaká. Nemohli si uvedomovať rozsah a šialenstvo skazy, ktorá prichádza,” povedal jeden z trojice autorov seriálu Tom Tykwer.

Berlín bol v zlatých dvadsiatych rokoch minulého storočia najmodernejším mestom svojej doby. Prekvitalo v ňom umenie, no zároveň bol semenišťom dekadencie, ktorá sa postupom času stala posledným útočiskom pred hrôzami reality.

I videl som ženu sedieť na šarlátovej šelme so siedmimi hlavami a s desiatimi rohami, plnej rúhavých mien.
Tá žena bola oblečená do purpuru a šarlátu, vyzdobená zlatom, drahými kameňmi a perlami a v rukách mala zlatý pohár, plný ohavností a nečistoty svojho smilstva.
Na čele mala napísané meno, tajomstvo: „Veľký Babylon, matka smilstva a ohavností zeme.” (Zj. 17:3-5)

Inzercia

Citát z Biblie by mohol vysvetľovať názov seriálu, opakovane sa však vyskytuje v inom diele, v ktorom sa Nemecko prostredníctvom kultúry vyrovnáva s touto etapou svojej minulosti. Režisér Rainer Werner Fassbinder nakrútil v roku 1980 Berlín, Alexandrovo námestie – seriál, lepšie povedané film v trinástich častiach s takmer dvojhodinovým epilógom. Je to adaptácia rovnomenného románu Alfreda Döblina, jedného z míľnikov nemeckej medzivojnovej literatúry.

Berlín, Alexandrovo námestie (1980)

Aj tu platí morálna nejednoznačnosť a Fassbindera oslovil Döblinov text natoľko, že niektoré pasáže sám načítal ako komentár k deju. Ide o príbeh bývalého trestanca Franza Biberkopfa, ktorý si odsedel štyri roky za to, že v afekte zabil svoju priateľku. Po prepustení z väznice Tegel sa zaprisahal, že bude viesť poctivý život, čo sa však v danom čase a na danom mieste ukázalo ako nadľudská úloha. Döblin ani Fassbinder nikoho neodsudzujú, približujú nám, ako Babylon zvaný Berlín rozkladal životy jednotlivcov.

S naším poznaním histórie by bolo jednoduché zavrhnúť Franza Biberkopfa. Chvíľu pracoval ako kamelot periodika Völkischer Beobachter, straníckych novín NSDAP, potom chodieval na zjazdy komunistov. Bol kupliar a skončil v gangu zlodejov, no jeho detská povaha vzbudzuje aspoň súcit. Tento rozporuplný muž sa v momente dokázal naivne nadchnúť i nepríčetne rozzúriť a nenapraviteľne zabúdal, že: „Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.” Fassbinder natiahol jeho súžbu na 15 hodín a 21 minút (v auguste 1983 ju v Hollywoode odvysielali celú iba s dvojhodinovou prestávkou na večeru, čím ide o najdlhší komerčne premietnutý film v dejinách).

Franz Biberkopf. Zdroj: screenshot, YouTube

Herec Günter Lamprecht, predstaviteľ Franza Biberkopfa, si na sklonku kariéry zahral v Babylon Berlín nemeckého prezidenta Paula von Hindenburga, po ktorého smrti sa nacistom definitívne otvorili dvere k neobmedzenej moci. Bol skrátka koniec akýmkoľvek zábranám.

Günter Lamprecht zomrel 4. októbra 2022. Franz Biberkopf zomrel v zime 1928-29. Rainer Werner Fassbinder zomrel 10. júna 1982. Paul von Hindenburg zomrel 2. augusta 1934. Zomrel aj Berlín dvadsiatych rokov minulého storočia a v Babylon Berlín a Berlín, Alexandrovo námestie vidíme na obzore záblesky a počujeme dunenie blížiacej sa katastrofy.

„Biberkopf je radový zamestnanec. Vieme, čo vieme. Za toto poznanie sme museli draho zaplatiť.” (Berlín, Alexandrovo námestie: Epilóg)

Zdroje: theguardian.com, imdb.com

Zdroj titulnej fotografie: screenshot, YouTube