Jeden z najvplyvnejších hororov Upír Nosferatu končí oslavy storočnice, odkedy vydesil nič netušiacich divákov na berlínskej premiére. Pre hematofágneho grófa z Transylvánie to nie je až taký dlhý čas, no my smrteľníci sme o ňom stihli natočiť tucty filmov. Dvíhame čaše červeného a vyberáme desať z nich.

Výstava na Oravskom hrade. Zdroj: archív MB

Upír Nosferatu (1922)

Dracula sa prvýkrát na plátne objavil o rok skôr, maďarský film Draculova smrť od Károlyho Lajthaya sa však nedrží románu Brama Stokera. Zaoberá sa vidinami ženy v psychiatrickej nemocnici, kde stretne ďalšieho pacienta, grófa Draculu, ktorý môže byť skutočný alebo len ďalší prelud. Upír Nosferatu je prvá adaptácia knihy, hoci neautorizovaná, nemecký režisér Friedrich Wilhelm Murnau nedostal povolenie od Stokerovcov, a preto premenoval Draculu na Orloka.

Dnes už Nosferatu nemá silu prvotného šoku, no aj po sto rokoch pretrváva atmosféra hrôzy. Absencia dialógu v nemom filme umožňuje sústrediť sa na ďalšie aspekty, Murnau napríklad využíva celozáberové farebné filtre na rozlíšenie dňa a noci, svetelných podmienok a nálady. Modrá a zelená značia noc, ružová a žltá reprezentujú deň alebo súmrak. Orlok vďačí za nezameniteľnú siluetu a odpudivý vzhľad okultistovi, producentovi a vedúcemu výpravy Albinovi Grauovi, ktorého pôvodné náčrty sú ešte podivnejšie než dokončený film. Natáčalo sa na Slovensku: na Oravskom hrade, vo Vysokých Tatrách, Vrátnej doline, na Váhu aj zrúcanine Starhrad.

S holou hlavou, špicatými ušami, zhrbenými ramenami, vyziabnutým telom, zahnutými pazúrmi, kriedovou tvárou, hustým obočím, prepadnutými očami a hlodavčími rezákmi je Orlok vyvhreľ aj medzi upírmi. Neopomínajme dôležitú stránku smutného hrdinu, ktorý sa nerozhodol, že bude škaredým, krvilačným masovým vrahom roznášajúcim mor. Zásluhu na komplexnosti postavy i celkovom dojme má herec Max Schreck. Šírili sa legendy, že Orloka stvárnil tak presvedčivo, lebo sám bol upír. K tomu sa však ešte dostaneme.

Odporúčanie:

Inzercia

Dracula (1931)

Dracula dorazil do Hollywoodu o deväť rokov neskôr, tentoraz už v autorizovanej adaptácii a réžii Toda Browninga. Svojský prízvuk mu prepožičal herec maďarského pôvodu Béla Lugosi, predstaviteľ grófa v divadelnej hre, z ktorej vychádza snímka. Lugosiho vzhľad s naolejovanými čiernymi vlasmi, motýlikom a štýlovou kapucňou a jeho zvodný pohyb po londýnskych večierkoch sa stali drakulovským archetypom, ale zároveň aj predlohou pre popkultúrne figúrky bez Orlokovho tragického rozmeru. Oddeľujú sa dve tradície, na jednej strane tragický Nosferatu a na druhej romantický Dracula.

Odporúčanie:

Dracula roku 1972 (1972)

V bizarnej, trochu béčkovej a prekvapujúco zábavnej britskej verzii sa Dracula (Christopher Lee) zamiešal do skupiny londýnskych hipíkov. Zasadenie do prítomnosti sa vtedy stretlo s negatívnymi ohlasmi, no z dnešného pohľadu už hipisácke roky pôsobia rovnako archaicky ako temné uličky Európy devätnásteho storočia. Tvorcovia prvýkrát otvorili cestu modernizovať príbeh mimo viktoriánskeho obdobia, v odvážnom duchu Brama Stokera, ktorý vo svojom románe oprášil stáročné upírske legendy. Dávajte si pozor na meno Alucard.

Odporúčanie:

Nosferatu – Fantóm noci (1979)

Werner Herzog síce premenoval Orloka naspäť na Draculu, no v súlade s Upírom Nosferatu sa jeho remake drží znakov nemeckého expresionizmu a vyčerpávajúce podanie Klausa Kinského upiera postave ľudskosť. Široké zábery prírody, ktoré sa nakrúcali vo Vysokých Tatrách, a mystický soundtrack skupiny Popol Vuh predchádzajú nevyhnutné – stretnutie Draculu s Harkerovcami a záplavu potkanov prenášajúcich mor. Osudová predurčenosť neuberá na atmosfére, ba naopak, Herzog uťahuje skrutky beznádeje a jeho film zostáva jedným z najzásadnejších spracovaní príbehu.

Odporúčanie:

Bram Stoker’s Dracula (1992)

Naspäť k romantike a extravagantným kostýmom. Snímka Francisa Forda Coppolu vyčnieva menami nabitým hereckým obsadením a dáva do popredia zatratenú lásku medzi Draculom (Gary Oldman) a Minou Harkerovou (Winona Ryderová). Ich vzťah popiera zákonitosti času, geografie i logiky a prináša osvieženie v prepracovanom gotickom šate. Anthony Hopkins ako profesor Abraham Van Helsing si rád lupne a srší zmyslom pre humor aj pri otázke, či chce na Lucy vykonať pitvu: „Nie, nie, nie. To nie je presné. Chcem jej len odseknúť hlavu a vytrhnúť jej srdce.” Nezabudnuteľný je aj Tom Waits ako pavúky a hmyz požierajúci Renfield v blázinci.

Odporúčanie:

Interview s upírom (1994)

Drakulovia sa pohybujú v rôznych obdobiach aj v tomto filme, v ktorom si Tom Cruise a Brad Pitt „adoptovali” upírske dievča (Kirsten Dunstová). Veľký apetít neposlušného dieťaťa spôsobuje aj humorné situácie v ináč mierne letargickom rozhovore medzi Pittom a Christianom Slaterom. Snímka otvára, no dostatočne nerozvíja hlbšie otázky a napriek krutému koncu dievčaťa sa nevie zbaviť povrchného vyznenia. Po záverečnej scéne, keď Cruise pristane na Slaterovom kabriolete na moste Golden Gate a celý kolobeh sa začína odznova za zvuku Sympathy For The Devil, pýtame sa len jedno: Prečo nie v origináli Rolling Stones?

Odporúčanie:

Závislosť (1995)

Už názov napovedá, že renegát Abel Ferrara poňal upírsku tematiku ako alegóriu. Študentka filozofie (Lili Taylorová) sa na ulici stala obeťou uhryznutia a čoskoro sa u nej začnú prejavovať symptómy závislosti. Vadí jej svetlo, aj vnútri musí nosiť slnečné okuliare, zdroje hľadá v pofidérnych štvrtiach a kradne peniaze, až kým Christopher Walken neobráti všetko naruby. Na svoje si naozaj prídu nadšenci filozofie, film ponúka mnohé citáty a zaoberá sa aj témami dedičného hriechu a spásy podľa katolíckej náuky. Zaujímavá je aj sliedivá kamera.

Odporúčanie:

V tieni upíra (2000)

E. Elias Merhige spojil fiktívny film o filme a samostatný upírsky film do jedného. Po vzore Upíra Nosferatu využíva postupy nemého filmu s clonami a kartičkami, ktoré komentujú dej. Niektoré scény zamaskoval na nerozoznanie od originálu, niekedy nevieme, či ide o jeho zábery, alebo prestrihol tie z roku 1922. Willem Dafoe hrá Maxa Schrecka, ktorý hral Orloka, excelentne, až legendy o Schreckovom upírstve získavajú na dôveryhodnosti. Možno je tým upírom Dafoe, čomu by nasvedčovala údajne improvizovaná a každopádne zábavná scéna, v ktorej si posilnený šnapsom neokrôchane pochutnal aj na okololetiacom netopierovi. Horor a humor patria vo vhodnom podaní k sebe a vzájomne sa umocňujú. John Malkovich je takisto skvelý ako Friedrich Wilhem Murnau, posadnutý dokončením filmu dokáže úplne ignorovať, čo sa deje vôkol neho.

Odporúčanie:

Smäd (2009)

Z premisy, že upír si svoje upírstvo nezvolil dobrovoľne, vychádzal aj juhokórejský vizionár Park Chan-wook a použil na to alegóriu s chorobou. Samaritánsky katolícky kňaz (Song Kang-ho) sa v záujme výskumu nechal nakaziť vírusom a zachránila ho transfúzia, ktorej vedľajšie účinky sa vylučujú s jeho asketickými zásadami. Krv si zháňa umiernene, v nemocnici a eutanáziou nevyliečeteľne chorých pacientov, kým ho zvýšené libido neprivedie k milenke (Kim Ok-bin). Tá už zďaleka nie je taká ohľaduplná a aby zastavil jej besnenie, musí obetovať aj seba. Park kombinuje fantazijné vlastnosti upírov s ultrarealistickým zobrazením dermatologických symptómov ochorenia, ktoré sa hodia skôr do Pasoliniho Evanjelia podľa Matúša, celkovo však kreuje silný zážitok. Svoje postavy nešetrí do konca, pred drastickou samovraždou na pobreží ich nechá vytrápiť sa v priamoúmerne krutej a komickej hre na schovávačku.

Odporúčanie:

Prežijú len milenci (2013)

Adam a Eva sa zosobášili už niekoľkokrát bez toho, aby sa rozviedli. Pocta Jima Jarmuscha monogamii a mnohým historickým osobnostiam a dielam kultúry či vedy je krehká ako jej protagonisti (Tom Hiddleston, Tilda Swintonová). V 21. storočí vysychajú kvalitné zdroje a zostane len krajné východisko. Typicky rozvláčna Jarmuschovka je citlivo vystavaná a odohráva sa v príjemnej audiovizuálnej atmosfére, piateho netopierika stratila, pretože sa neskončila v najlepšom a nenechala nič na predstavivosť diváka.

Odporúčanie:

Dracula sa nedávno opäť vrátil na Slovensko, rovnomenný seriál v hlavnej úlohe s dánskym hercom Claesom Bangom (Štvorec) sa nakrúcal aj v Banskej Štiavnici, Zuberci a na Oravskom hrade. Tri diely z produkcie BBC sú dostupné na Netflixe. Gurmáni už cítia mladú krvičku, americký režisér Robert Eggers (Maják, Severan) chystá remake Nosferatu na rok 2024. Nech tento prierez drakulovskou tvorbou slúži ako memento, že latka je nastavená vysoko. Eggers sa názvom zaviazal, ktorého upíra chce oživiť.

Drakulovský hrad v Transylvánii. Zdroj: unsplash.com

Zdroje: bbc.com, hollywoodreporter.com, bfi.org.uk, slovakia.travel, movie-locations.com, scripts.com

Zdroj titulnej fotografie: pixabay.com