PSYCHICKÉ ZDRAVIE
Niekoľko minút na TikToku môže poškodiť sebaobraz. Rizikový je obsah o cvičení a diéte
Sociálne médiá ponúkajú mladým ľuďom často nedosiahnuteľné a nezdravé štandardy krásy.
Z austrálskej štúdie vyplýva, že ženy, ktoré strávili na TikToku denne viac ako dve hodiny, mali menej zdravý vzťah k jedlu.
Lenka Šamajová
Rodáčka z Kysúc, ktorá žije v Trnave. Písanie je jej blízke od strednej školy, pričom už tretí rok študuje na fakulte masmediálnej komunikácie. Od októbra 2021 pôsobí ako stážistka v denníku SME. Okrem toho pôsobila ako redaktorka v Startitupe, aktuálne píše pre UnitedLife. Vo voľnom čase nepohrdne ani poéziou.
Sociálne médiá môžu mať naozaj zlý dopad na psychické zdravie tínedžerov. Tŕňom v oku sa tak stal pred niekoľkými rokmi Instagram. Kritiku získal za funkciu ponúkajúcu filtre, ktorá dokáže ľudí zmeniť na nepoznanie. Svoje miesto našla najmä u mladých dievčat, ktoré sa chceli vo virtuálnom priestore vylepšiť.
Ako uvádza magazín Sóda, v súvislosti s tým vznikol nový pojem selfie dysmorfia. Ide o túžbu zmeniť svoj vzhľad podľa tváre upravenej filtrami. Výnimku netvoria ani ojedinelé prípady, keď k plastickým chirurgom prišli ľudia s požiadavkou, aby im preoperovali tvár podľa fotografie upravenou filtrami.
Daný problém sa však v priebehu rokov ešte viac prehĺbil. V popredí sú nedosiahnuteľné a nezdravé štandardy krásy, ktoré rozvíjajú psychické ochorenia. Najnovšia austrálska štúdia prichádza so smutnými výsledkami. Vyplýva z nej, že takmer polovica austrálskych mladých ľudí nie je spokojná s tým, ako vyzerá ich telo. Informuje o tom portál ScienceAlert.
Stačí len pár minút na pokrivenie sebaobrazu
Výskum prebiehal na vzorke 273 žien vo veku 18 až 28 rokov, ktoré používajú sociálne médium TikTok. Tím, ktorý ho realizoval, ich náhodne rozdelil do dvoch skupín. Tie, u ktorých prebieha alebo prebiehala porucha príjmu potravy, z neho vylúčili.
Účastníčkam v experimentálnej skupine sa pustila krátka kompilácia obsahu, ktorý je naklonený k rozvoju porúch príjmu potravy. Uverejnený bol priamo na TikToku. V týchto krátkych videách boli zobrazované mladé ženy, ktoré obmedzovali svoj príjem potravy. Zároveň poskytovali rady ohľadom cvičenia a diéty.
Druhá skupina, nazývaná ako kontrolná, sledovala neutrálne videá o prírode, varení či zvieratách. Na konci nastal čas na dotazník, v ktorom účastníčky oboch skupín merali svoju úroveň spokojnosti s imidžom tela a postojmi štandardnej krásy po tom, čo si pozreli spomínaný obsah.
Bez ohľadu na obsah u oboch skupín došlo k poklesu spokojnosti s telesným imidžom. Avšak u žien, ktorým pustili obsah „pro-anorexia“, sa zaznamenal najväčší pokles. Výnimku netvorila ani internalizácia štandardov krásy. Dochádza k nej, keď niekto akceptuje vonkajšie štandardy krásy a identifikuje sa nimi.
Rizikovejší sú pravidelní konzumenti
Pred videoexperimentom účastníčky odpovedali na niekoľko všeobecných otázok o používaní TikToku. Okrem toho sa výskumníci zamerali aj na ich vzťah k jedlu a možné symptómy porúch stravovania.
Účastníčky, ktoré používali dané sociálne médium viac ako dve hodiny denne, mali menej zdravý vzťah k jedlu. Z toho vyplýva, že pravidelné niekoľko hodinové vystavenie sa obsahu na TikToku môže súvisieť s narušením stravovaním. Na preskúmanie tejto hypotézy je však potrebný ďalší výskum.
„Clean girl“ kultúra na špičke ľadovca
Obsah, ktorý pustili experimentálnej skupine, nie je v popredí len medzi „pro-ana“ komunitou. K neusporiadanému stravovaniu vedú aj trendy detoxikácie či prijímania potravy len z obmedzených zdrojov. Daný obsah sa často skrýva pod prívlastkom „wellness“, pričom zvykne zobrazovať nadmerné cvičenie a neusporiadaný jedálniček.
Nájsť sa dá ľahko pod hashtagami #GymTok a #FoodTok. V mnohých prípadoch tieto videá vytvárajú bežní užívatelia, čím sa ešte viac prehlbuje riziko vzniku porúch príjmu potravy.
Spomínaná štúdia sa zamerala len na krátkodobé dôsledky vystavenia sa danému obsahu. Na to, aby sa zistilo, do akej miery zistené negatívne účinky pretrvávajú aj v budúcnosti, je potrebný dlhší výskum.
Týkajú sa aj Slovákov
Poruchám príjmu potravy čelia aj viacerí Slováci. Ako píše Startitup, podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) v roku 2021 psychiatrické ambulancie vyšetrili viac ako 377-tisíc pacientov. Medzi nimi boli aj tí, ktorým sa diagnostikoval práve tento problém.
Za najbežnejší spúšťač porúch príjmu potravy možno považovať stres, ktorý môže viesť k pocitovému prejedaniu sa. Za ich vznikom sa skrývajú aj ďalšie faktory, ako spoločenské prostredie, vek, povaha či psychická zraniteľnosť.
Mladí ľudia často túžia po uznaní okolia, a tak sa snažia dosiahnuť často nedosiahnuteľné ideály krásy. Ľudia s poruchami príjmu potravy sa však často stretávajú s nepochopením.
Ide o celosvetový problém. Bojovať s ním môže každý, na type postave či čísle na váhe nezáleží. V dôsledku toho sa odporúča byť opatrný pri rozhovoroch o fyzickom vzhľade. Aj dobre myslené poznámky môžu situáciu zhoršiť.