Koronavírus v Číne

Outsourcing do juhovýchodnej Ázie nemá zmysel. Čína je pre Západ naďalej nenahraditeľná.

Závislosť svetového obchodu na Číne je priveľká na to, aby koronavírus ohrozil jej pozíciu „fabriky sveta“ – oslabenie Číny však môže spôsobiť otrasy globálnej ekonomiky

INZERCIA: Peugeot Limitovaná edícia PREMIUM
Aktuálne dianie na tému koronavírus (11.2.2020)

• výrobca Foxconn, známy ako výrobca elektroniky Apple, dostal od čínskej vlády príkaz vyrábať ochranné rúška (Zdroj: Business Insider)
• nariadenie vyrábať rúška dnes podľa nášho zdroja dostali aj vládna čínska ropná spoločnosť, chemické závody a tiež šanghajský automobilový závod;
• „Menšie firmy za účelom ekonomického prežitia porušujú zákon a vystavujú zamestnancov nebezpečenstvu,“ tvrdí náš zdroj. Výrobca na svoju obranu uvádza, že všetci zamestnanci nosia rúška;
• aktuálne je v Číne v karanténe 80 miest s cca 400 miliónov obyvateľmi;
• avizované správy o tom, satelity nad Čínou v oblasti Wuhan zachytili enormné množstvo plynov vznikajúcich pri kremácii, sú podľa všetkého hoaxom.

V mojom predchádzajúcom článku som sa venovala prepuknutiu koronavírusu v Číne. Načrtla som aj ako ohrozuje globálne zásobovanie tovarmi. Spomenula som aj hrozbu technologickému gigantovi Apple, ktorého dodávateľský reťazec je plne závislý od čínskych medzičlánkov. Apple však nie je jediným prípadom, podobnej situácii v súčasnosti čelí veľké množstvo globálnych firiem. Problém s prílišnou závislosťou dodávateľského reťazca majú napríklad aj firmy Caterpillar a Nike.

Kvôli koncentrácii svetovej produkcie v Číne budú mať v dôsledku koronavírusu problémy aj výrobcovia počítačových čipov, polovodičov, internetových káblov, hračiek, či LED displejov. To sú všetko tovary, ktorých výroba sa spolieha na čínske továrne. 

 

Juhovýchodná Ázia vo svojom súčasnom stave rozvoja Čínu nahradiť nedokáže

V súvislosti s rastúcimi mzdami v Číne sa už presunula výroba niektorých tovarov do chudobnejších krajín juhovýchodnej Ázie – napríklad Vietnamu, Thajska, Malajzie alebo Filipín. Tieto krajiny však nemajú dostatočne vyvinutú infraštruktúru a výrobné kapacity nemožno zrovnávať s tými v Číne.

AVIS Maxirent

Prístavy v tých krajinách nemajú dostatočnú kapacitu slúžiť ako náhrada za Čínu.

V rebríčku desiatich najväčších svetových prístavov za rok 2019 sa neumiestnila ani jedna z krajín juhovýchodnej Ázie okrem Singapuru, ktorý však slúži ako reexportér bez vlastnej výroby. Čína mala v svetovej desiatke až 7 prístavov, pričom jej patrilo aj prvé miesto. Výroba, ktorá sa koncentruje v juhovýchodnej Ázii, je orientovaná na nízku pridanú hodnotu – napríklad šitie odevov a topánok, výrobu nábytku, či skladanie a montáž motocyklov a áut. Značná časť tovární v týchto krajinách je v plnom alebo majoritnom vlastníctve čínskych tovární, ktoré do nich outsourcujú výrobu s cieľom zníženia nákladov. 

 

Továrne v Číne sú uzatvorené a s nimi aj takmer 70% hrubého domáceho produktu Číny

V dôsledku zabráneniu šíreniu koronavírusu nariadila čínska vláda uzatvorenie viac ako 80 čínskych miest. Uzatvorené oblasti neustále pribúdajú, rovnako ako aj počty nakazených a mŕtvych. Na začiatku februára 2020 boli uzatvorené oblasti, ktoré obýva viac ako 100 miliónov ľudí, dnes je to viac ako 400 miliónov ľudí. Tieto oblasti tvorili v roku 2019 až dve tretiny hrubého domáceho produktu Číny. Ich uzatvorenie bude mať silný negatívny dopad na zahraničný obchod Číny. 

Pôvodne sa mala výroba po Čínskom novom roku obnoviť už koncom januára. Kvôli koronavírusu bol termín posunutý viackrát. Lokálna vláda v hlavnom čínskom exportno-výrobnom hube, provincii Guangdong, zatiaľ uvádza pozastavenie výroby minimálne do 10. februára. Termín obnovenia prevádzky je však stále neurčený a s pribúdajúcim mestami v karanténe, kde už lokálne vlády zakazujú obnovenie výroby pred 17. februárom, možno očakávať, že sa k rovnakým postupom pridajú aj ostatné časti Číny. Ani 17. február však nemusí byť definitívnym termínom obnovy výroby. 

Po obnovení výroby možno počítať s nedostatkom pracovnej sily, nakoľko veľa robotníkov sa môže rozhodnúť po sviatkoch nevrátiť sa do práce a zostať s rodinou. Podľa mojich informácií sa mnohí Číňania mimo izolovaných zón, ktorí vlastnia auto, presúvajú na vidiek, kde chcú pred koronavírusom chrániť seba a svoju rodinu. Problém s nedostatkom pracovnej sily v čínskom exportno-výrobnom hube – provincii Guangdong, môže zintenzívniť aj izolácia Hongkongu, z ktorého za normálnej situácie denne dochádza za prácou do tejto provincie viac ako stotisíc ľudí. 

 

S utlmením výroby klesá aj spotreba – luxusná spotreba a výdavky na cestovanie, či zábavu utrpia dlhodobejšie

Dopadom koronavírusu na luxusnú spotrebu Číňanov som sa venovala už v minulom článku. Je potrebné si ale uvedomiť, že luxusná spotreba nie je iba o nákupe kabeliek, odevu, doplnkov, či luxusných zájazdov do zahraničia. Znížením spotreby v Číne výrazne utrpia aj prémiové zahraničné automobilky. V Číne funguje zaujímavý fenomén, zo západných automobiliek sa tam totiž dokážu presadiť iba tie, ktoré ponúkajú luxusnejšie autá. Číňania nemajú záujem o nižšiu alebo strednú triedu automobilov zo zahraničia – majú totiž viac ako 60 vlastných automobiliek. Zo zahraničných značiek ich zaujíma iba prestíž spojená s vlastnením luxusného auta. Možno očakávať, že znížený dopyt po týchto autách výrazne zasiahne tržby spoločností Volkswagen, Mercedes-BenzBMW, ktoré patria medzi najobľúbenejších výrobcov prémiových áut v Číne. 

Tesla, ktorá koncom roka 2019 slávnostne otvorila svoju Gigafactory v Šanghaji, pravdepodobne pozastavenie výroby až tak nezasiahne. Spoločnosť má vlastnú výrobu mimo Číny a čínska továreň pred prepuknutím koronavírusu ešte iba začínala vyrábať, takže Tesla od nej nie je závislá. Situácia ale bude mať negatívny dopad na dosiahnuté výsledky Tesla, nakoľko sa firma pri nastavení produkčných cieľov spoliehala na šanghajskú továreň, čo značne sťaží, respektíve znemožní splnenie očakávaní. 

Prepuknutie koronavírusu v Číne negatívne ovplyvní aj príjmy globálnych firiem ako napríklad nábytkárskeho gigantu IKEA, stravovacích reťazcov McDonald’s či KFC alebo Starbucks. Všetky totiž uzatvorili v dôsledku koronavírusu všetky alebo značnú časť svojich čínskych prevádzok. V prípade Starbucks ide o uzatvorenie viac ako dvetisíc predajných miest, čo predstavuje viac ako 10 percent všetkých predajných miest spoločnosti mimo USA. Ekonomický tlak pocítia aj globálne letecké spoločnosti, hotelové siete a zábavné parky. Letecké spoločnosti počas minulých týždňov zrušili viac ako 10 tisíc letov do Číny, pričom pasažierom vracajú celú cenu zaplatenú za letenky. Hotelová sieť Marriot, ktorá v Číne generuje až 7 % svojich globálnych tržieb, sa tiež môže dostať do problémov. 

Globálnejším dopadom koronavírusu môže byť pokles záujmu ľudí na celom svete o cestovanie spôsobené panikou a s ním spojenou zvýšenou opatrnosťou. Pokles globálneho turizmu pretrvávajúceho aj niekoľko mesiacov po stabilizovaní situácie v Číne spojenej s koronavírusom môže spôsobiť spomalenie svetovej ekonomiky. 

Ďalšou ranou pre Čínu, ktorá sa objavila v čínskych médiách 1. februára 2020, je prepuknutie novej vtáčej chrípky H5N1. Koronavírus teda nie je jediným súčasným čínskym problémom. Viaceré čínske zdroje poukazujú na skutočnosť, že v minulosti mala vtáčia chrípka vyššiu úmrtnosť ako SARS, či MERS. Obávajú sa tiež možnej mutácie medzi najnovšou verziou vtáčej chrípky a koronavírusom.

V kontexte spomenutých informácií nie je presun výroby mimo Čínu riešením. Už v súčasnosti je zrejmé, že sa koronavírus rozšíril do juhovýchodnej Ázie – teritória, ktoré sa najčastejšie spomínajú s presunom výroby z Číny. Krajiny juhovýchodnej Ázie, ktoré už preberajú určitú časť výroby od Číny, nemajú také kapacity na efektívnejšie zvládnutie koronavírusu ako Čína. Z tohto pohľadu nedáva presun výroby z Číny do juhovýchodnej Ázie zmysel.  Je tiež potrebné si uvedomiť, že ďalšia epidémia môže nastať kdekoľvek vo svete. Ide o nepredvídateľné udalosti a svet a s ním aj globálny obchod sa im bude musieť prispôsobiť.