Život nad zlato

„Ako rýchlo zomrieť“ – slovné spojenie, ktoré na vás pri tejto problematike na vyskočí v Google prehliadači. Žijeme vo veľmi zvláštnej dobe. V dobe predstavujúcej viaceré riziká s ktorými sa mnohí Slováci nevedia sami vyrovnať. Mnohí sa pod vplyvom okolností, ktoré ich ovplyvňujú rozhodli siahnuť si na život alebo sa to pokúsiť. Napriek tomu psychickému zdraviu nevenujeme dostatočnú pozornosť. Dokazujú to aj štatistiky dostupné na webe Národného centra zdravotníckych informácii (NCZI).

V marci roku 2020 sa na Slovensku objavil prvý prípad ochorenia Covidu – 19. Rúška, zákazy, vypnutie krajiny či zákazy vychádzania sa odrazili na duševnom zdraví občanov. Ľudia postupne prestali vidieť svetlo na konci tunela. Niektorí ho však nevideli aj pred pandémiou. Sústredili sme sa na tému samovrážd a samovražedných pokusov v období rokov 2019 – 2021, pretože dáta z roku 2022 ešte neexistujú. Čo sa týka celkového počtu, pre viacerých budú tieto štatistiky zrejme prekvapením. V roku 2019, teda pred začiatkom pandémie si zobralo život 498 osôb, v roku 2020 po vypuknutí to bolo o deväť ľudí menej. Rok 2021 bol už o inom, na život si siahlo až 548 osôb. Oproti poslednému roku pred príchodom koronavírusu je to nárast o viac ako 11 percent.

Zo štatistík NCZI ďalej vyplýva, že najohrozenejšími skupinami sú v posledných troch rokoch mladí ľudia vo veku 15-19 rokov a najmä starší nad 70 rokov. V roku 2018 si siahlo na život 67 dôchodcov, v roku 2021 to bolo 104, čo predstavuje nárast o viac ako 55 percent.

Dáta hovoria za všetko

Dôvody toho, prečo sa ľudia rozhodnú o najradikálnejší spôsob vyriešenia problémov sú mnohé – od rodinných záležitostí, cez pracovné, vzťahové alebo neznáme. Od roku 2019 sme zaznamenali obrovský nárast počtu samovrážd v súvislosti s inými vnútornými osobnými konfliktami a problémami. Zatiaľ čo v roku 2019 bol tento motív „len“ za 28 úmrtiami, o rok neskôr ich bolo už 51 a v roku 2021 alarmujúcich 93. So známych príčin tento motív jednoznačne prevažuje nad ostatnými a má súvis práve s tým, čím si Slovensko v posledných dvoch rokoch prešlo.  Zaujímavosťou spojenou s dátami je aj údaj o tom, že mesiacom kedy bolo vykonaných najviac samovrážd bol práve jún 2020. Pričom v júni 2020 sa dovtedy zavedené opatrenia v súvislosti s koronavírusom uvoľňovali a ľudia si mohli na chvíľu oddýchnuť od lockdownov.

Nie nadarmo sa hovorí, že prevencia v súvislosti s mentálnym zdravím je najdôležitejšia. Je najúčinnejším spôsobom ako sa pokúsiť zabrániť ľuďom vziať si život. Tí, ktorých trápi nejaký problém a nevedia si s ním sami pomôcť môžu poradňu kontaktovať emailom, telefonicky alebo prostredníctvom chatu. Poslednú možnosť využilo v roku 2021 takmer o 18% viac ľudí potrebujúcich pomoc oproti roku 2020. Pracovníci sú odborne vzdelaní ľudia, pripravení bez odsúdenia kedykoľvek pomôcť každému. Sú teda tými, ktorým sa často podarí odvrátiť katastrofu.

Častejšie vyhľadajú pomoc ženy

Pozitívom je klesajúci trend v oblasti kontaktov ohľadne samovrážd. Či už ide o samovražedné myšlienky alebo rovno pokusy –  v posledných dvoch rokoch mali klesajúcu tendenciu. Otázne je, aký vplyv bude mať vojna na Ukrajine, ktorá začala tento rok. Súhrnné dáta k roku 2022 ešte nie sú spracované. Je však pravdepodobné, že tieto motívy sa opäť zvýšia.

Príkladom je 22-ročný muž, ktorý nám anonymne rozpovedal svoj príbeh – samovražedné myšlienky ho sprevádzali posledný rok a pol. „Boli týždne, kedy som nespával, nejedol, nedokázal sa netriasť. Týždne, kedy som sa nedokázal ani len pohnúť a celé dni presedel hľadením do steny,“ tvrdí. Nemôže to však pripisovať rokom lockdownu, aj keď mu osamelosť neprospievala. „Uvedomil som si, že to, ako som sa cítil nie je úplne kvôli mojej melanchólii a mindsetu, ale že ide o zdravotný problém. Ten je pravdepodobne spojený s klinickou depresiou.“

V roku 2021 sa pokúsilo vziať si život 346 žien, čo je o 24 viac ako tomu bolo v roku 2020.  IP-čko – internetová poradňa pre mladých ľudí dokonca za posledné štyri roky zaznamenala viac telefonátov od žien ako od mužov, k čomu sa vyjadrila aj supervízorka projektu Zuzana Juráneková: „Tento fakt je ovplyvnený aj rodovými stereotypmi a očakávaniami v správaní mužov a žien. Ženy sú v komunikácií otvorenejšie a je u nich väčšia tendencia zveriť sa so svojimi pocitmi ako u mužov, od ktorých sa očakáva, že budú silnejší a odolnejší, ako ženy. Takéto stereotypy sú však mimoriadne nebezpečné, pretože muži aj ženy bez rozdielu potrebujú, aby nastal v našej spoločnosti proces normalizácie a destigmatizácie tém duševného zdravia, vyhľadania odbornej pomoci a nazerania na duševné ťažkosti ako na rovnocenné fyzickým zdravotným ťažkostiam, ktorým venujeme značnú pozornosť, odbornú starostlivosť a riešenie.“

Depresívne prejavy blízkych by sme nemali brať na ľahkú váhu

No stále je otvorenosť voči tejto tematike spoločnosti cudzia a aj napriek mnohým výzvam sa jednotlivci boja vyhľadať pomoc. Dvadsaťdvaročný muž sa na linku pomoci rozhodol zavolať až potom, ako sa už o samovraždu pokúsil a rozhodol sa o svojom probléme povedať matke. „Mama mi povedala, že si mám dať vitamíny a všetko bude o týždeň  poriadku.“ Nechcela, aby jej syn riešil svoje psychické zdravie s odborníkom pre záznam na zdravotnej karte. Pochopenie najbližších je pre zraniteľného človeka najdôležitejšie. „V tom momente som si uvedomil, že jej záleží viac na akejsi karte ako na mne.“ Zuzana Juráneková preto pritvrdzuje o zvýšený záujem o takéhoto človeka.

„Dôležité je rozhovor začať tým, že mu dáte najavo, že vám na ňom záleží. Záleží vám na tom, čo prežíva a chcete pre neho to najlepšie – aby bol v poriadku a v bezpečí.“ Takáto skúsenosť môže byť znepokojujúca aj pre človeka, ktorý má slová útechy blízkemu odovzdať. „Odporúčame zostať pokojným a hovoriť aj takým tónom, uznať pocity, ktoré blízky má. Oceniť ho za to, že o tom hovorí, ponúknuť mu podporu a povzbudenie. Opýtať sa, čo pre neho môžete urobiť, aby sa cítil pokojnejšie a povedať o možnostiach odbornej pomoci.“ Podľa odborníčky je kľúčovým bodom nenechať človeka osamote a dať mu najavo, že ste v tom, čo zažíva spolu.

U mužov dochádza častejšie k dokonaným samovraždám

V tomto smere je zaujímavý údaj z roku 2020. Pri téme pokus o samovraždu sa ozvalo viac mužov ako žien, čo nie je náhodou. Tento fakt má hlbšie odôvodnenie: „Výskumy potvrdzujú, že u žien sa častejšie objavujú samovražedné myšlienky a u mužov dokonané samovraždy. To, že ženy nedokonajú samovraždu, ale neznamená, že nedochádza k jej pokusom. Tento fakt sa pomenúva ako rodovo podmienený  paradox samovražedného správania,“ upresňuje Zuzana Juráneková.

Náš anonym mal však k samovražde blízko. Unikol jej iba o vlások a to viackrát. „Boli dni, kedy som po dome hľadal zbraň príbuzného. Premýšľal som, čo urobiť, bolelo ma celé telo. Každý jeden pohyb. Nemyslel som si, že psychická bolesť dokáže spôsobiť bolesť fyzickú. Párkrát som chcel všetko ukončiť,“ tvrdí a opisuje jeden konkrétny moment: „Pamätám si, že som bol u kamaráta na najvyššom poschodí výškovej budovy v Bratislave. Bol som len pol metra od konca. V tom sa mi zatočila hlava. Vo svojom vnútri som akoby jemne odpadol a dostal sa z toho.“

Linka pomoci môže byť prvým krokom

Zuzana Juraneková z IP-čka preto zdôrazňuje: „Motivujte k vyhľadaniu pomoci. Pokojne ju hľadajte spolu, môžete sa spoločne obrátiť aj na naše linky pomoci.“ Muž, ktorý sa nám rozhodol odpovedať tvrdí, že na linke pomoci mu odborníci pomohli zažehnať jeho samovražedné myšlienky. „Už dlhšie sa cítim dobre – budú to štyri mesiace. Vybudoval som si okolo seba ochranu, v ktorej sa viem o seba starať.“ No bojí sa na návrat týchto stavov a nevie, s kým by bolo najvhodnejšie svoj problém riešiť – či už kvôli zdravotnej karte alebo financiám.

Linky pomoci a krízové služby IPčka ponúkajú možnosť obrátiť sa na nich opakovane a kedykoľvek. „V centrách krízovej intervencie sa s ľuďmi v kríze stretávame opakovane, pokiaľ si to situácia vyžaduje a v kluboch Machovisko a FLEK nie je absolútne obmedzený počet návštev a komunikácií s psychológmi,“ dopĺňa supervízorka internetovej poradne pre mladých. Zaujímajte sa o svoje okolie a rodinu. Správajte sa voči nim empaticky. Nikdy nemôžete tušiť, čo sa v mysli človeka odohráva a čo prežíva. Navonok silný človek s úsmevom od ucha k uchu, ktorý vo vnútri svojho srdca s vyhasnutým plameňom prežíva dennodenné utrpenie.

Novinársky prejav vznikol v spolupráci so študentkou žurnalistiky Kamilou Gúčikovou.