História vs. prítomnosť

Ak sa pozriete na dnešný moderný make-up a zvlášť rúže, môžete pozorovať výrazný rozdiel v zložení, dizajne a aktuálnych trendoch, no základ zostáva stále rovnaký – ženy ich používajú na zvýraznenie pier. V parfumériách či drogériách zakúpite rúže v klasickej tyčinky i tie tekuté, lesky, farebné balzamy, kontúrovacie ceruzky alebo takzvané „tinty“. V súčasností sú bežnou kozmetickou pomôckou v líčení, ktorá je na jednej strane atraktívna, ale v 21. storočí nevzbudzuje akékoľvek pobúrenie. Nie vždy bolo tomu tak.

Od  praveku mali ľudia vždy potrebu odlišovať sa od ostatných. Oblečenie, obuv, šperky a kozmetika boli prvými možnosťami, ktorými sa to ľuďom podarilo. Rúže boli  taktiež jedným z najvýraznejších spôsobov zmeny vzhľadu. Lovci si maľovali kožu, aby lepšie splynuli s okolím, kňazi a akolyti sa zdobili na počesť svojich bohov a viery a mladí ľudia využívali všetky možné spôsoby, aby boli príťažlivejší pre opačné pohlavie. Vidíme teda, že táto pomôcka nepatrila iba do rúk žien.

ilustračný obrázok, Zdroj: pexels.com

Rúž spolu s riasenkou priam ovládli svet make-upu, čomu nasvedčujú i citáty známych žien:

• „Nalejte si drink, naneste si rúž a dajte sa dokopy,“ uviedla americká herečka Elizabeth Taylor, ktorá bola jedna z najväčších hollywoodskych hviezd strieborného plátna 20. storočia.
• „Ak si smutná, pridaj viac rúžu a zaútoč,“ odporúčala ženám jedinečná francúzska módna návrhárka Gabrielle Coco Chanel.
• Rovnako dôležitý význam pripisuje rúžom na pery americká herečka, speváčka a spisovateľka Gwyneth Paltrov:„Krása pre mňa znamená cítiť sa spokojne vo svojej vlastnej koži. To alebo červený rúž.“

Sumerskej kráľovne patrí prventvo za objav rúžov

Sumeri: Ľudí zo sumerskej civilizácie možno považovať za prvých používateľov rúžov vôbec.  Príbeh sa začína pred 5 000 rokmi  pred Kristom na toaletnom stolíku sumerskej kráľovnej v meste Ur v dnešnom Iraku. Milovala šperky, ale kľúčovu úlohu v jej vzhľade zohrávali práve pestrofarebné pery. Maľovala si ich práškovou zmesou z červených skál a bieleho olova z lastúr mušlí. V starovekých civilizáciách bol make-up symbolom spoločenského postavenia a dokonca už vtedy využívali rôzne techniky nanášania make-upu muži aj ženy. Okrem estetiky mal make-up aj liečivé účinky. Sumeri získavali farbu  z prirodzene sa vyskytujúcich látok.  Medzi ne patrí ovocie, henna, hlinená hrdza a samozrejme hmyz. Mezopotámske ženy  tiež obľubovali luxus a prepych, preto používali brúsené drahokamy na dodanie farby a lesku svojim perám.

Rúž v tejto dobe ešte stále nemal podobu tyčinky, akú poznáme v súčasnosti. Ilustračný obrázok. Zdroj: Pexels.com

Kleopatra určovala trendy v líčení

Egypt: Egypťania boli podľa zachovaných materiálov prvými skutočnými milovníkmi rúžov. Približne pred 2 000 rokmi prevzala štafetu Kleopatra a stala sa priekopníkom v líčení medzi mužmi i ženami. Nápadné odtiene ako oranžová, fialová a modro-čierna boli absolútne bežné a tešili sa popularite. Farbu získavali z pomerne zvláštnych zdrojov, ktorým bolo napríklad karmínové farbivo, ktoré pochádzalo z hmyzu. Mnohí ste možno netušili, že karmínové farbivo sa stále používa v rúžoch a v potravinových farbivách i dodnes. Egypťania však na rozdiel od súčasnosti používali škodlivé látky ako olovo, zmes brómu, mannitu a jódu, čo malo za následok vážne choroby alebo dokonca smrť. Egypťania sa dokonca nechávali pochovať do hrobiek spolu s nádobkou, v ktorej bola farba na pery, pretože verili, že ich kľúčová zložka (skarabeus) je symbolom nesmrteľnosti.

Inzercia

Rúž a prostitúcia mali k sebe blízko

Japonsko a Grécko: V staroveku to bol práve Blízky východ, ktorý mal k rúžu liberálnejší postoj. Svedčia o tom nástenné maľby zobrazujúce ženy s farebnými perami. V Japonsku mali ženy v obľube nosiť hutný make-up a tmavé rúže získané z dechtu a včelieho vosku. Zaujímavým faktom je, že v Gréckej ríši sa naopak nanášanie rúžov spájalo s prostitúciou a prostitútky mali zo zákona povinnosť nosiť tmavé pery. Nosili ho teda prevažne sexuálne pracovníčky a stal sa akýmsi symbolom tejto profesie. Bežné ženy ho považovali za škandalózny. Keď prejdeme k zloženiu, okrem červeného farbiva a zvyškov vína improvizovali s prekvapivou škálou ingrediencií vrátane ovčieho potu, ľudských slín a dokonca aj krokodílích výkalov. Dnes môžeme byť vďačný za pokrokové technológie a vyvinuté bezpečné zloženie neobsahujúce zapáchajúce či inak kontroverzné ingrediencie.

Egypt, Sumerská ríša, Japonsko a Grécko – prvé civilizácie, ktoré odhalili moc červeného rúžu v pozitívnom i v negatívnom svetle. Pri výrobe používali prírodné aj toxické látky, dnes kozmetika pred vstupom na trh prechádza cez rôzne kontroly. Zdroj: pexels.com

Vedeli ste, že…?

• Kleopatrin najobľúbenejší rúž bol práve ten červený?
• „Bozk smrti“ je termín, ktorý sa bežne spája s rúžom. Vznikol kvôli fenoménu „femme fatale“ v beletrii, ale aj preto, že niektoré staroveké civilizácie nevedomky používali jedovaté materiály na výrobu rúžu?
• V stredoveku v Anglicku bola „žena, ktorá nosila mejkap, považovaná za inkarnáciu Satana?“
• Alžbetínky verili, že rúž má životodarnú moc a samotná kráľovná Alžbeta I. si ho nanášala na smrteľnej posteli?
• V roku 1500 bol v Anglicku prijatý zákon, „vyhlasujúci používanie mejkapu na oklamanie Angličana do manželstva trestateľné ako čarodejníctvo?“
• Okolo roku 1700 niektoré ženy v Amerike nosili so sebou citróny, aby ich cmúľali celý deň, aby im sčervenali pery?

ilustračný obrázok, Zdroj: pexels.com

Zdroje: lipstickhistory.com, stylecraze.com, messynessychic.com, buzzfeed.com