Aj keď si myslíme, že súčasné technológie vieme ich ovládať dokonale intuitívne, stále existuje obrovský priestor na inovácie. Budúcnosť ovládania inteligentných zariadení spočíva v ovládaní prostredníctvom mysle – teda bez účasti rúk, hlasu, tváre či dokonca očí.

Takouto blízkou budúcnosťou sa zaoberá spoločnosť Neuralink, za ktorou stojí Elon Musk, zakladateľ elektrickej automobilky Tesla a vesmírnej spoločnosti SpaceX.

Zdá sa, že pôsobnosť tohto človeka prekonáva akékoľvek hranice ľudskej fantázie, v skutočnosti ale napĺňa predstavy našich predkov, ktorí mohli o elektrických autách, ekonomicky zmysluplnom vesmírnom výskume či ovládaní techniky mysľou iba snívať.

Spoločnosť Neuralink pred niekoľkými dňami zverejnila výsledky svojej niekoľkoročnej snahy. Pracuje na zariadení, ktoré umožní komunikáciu medzi človekom a počítačom na hlbšej úrovni. Nebude sa však jednať o mikropočítač v mozgu, ako sa často uvádza (a my to máme v nadpise tiež), v skutočnosti pôjde o niečo oveľa komplikovanejšie.

Čítajte náš článok ďalej.

Základným predpokladom funkčnosti nového zariadenia je neinvazívna operácia vykonaná špeciálnym robotom, počas ktorej sa do mozgu konkrétneho človeka cez 2- až 8-milimetrové otvory zavedie niekoľko flexibilných vlákien s hrúbkou neurónu (to tvrdí Musk tu), teda 4 až 6 μm. Tie sú senzormi mozgovej aktivity a spájajú sa v jednom mikroprocesore, ktorý je umiestnený na uchom. Na toto miesto sa následne priloží akýsi mikropočítač, malé zariadenie pripomínajúce načúvací prístroj, ktoré bude vedieť s prijatými údajmi z vlákien pracovať.

Základnou funkčnosťou takéhoto hardvéru je možnosť ovládať elektronické zaradenia mysľou. Nejedná sa o nič revolučné (prvý bol Matthew Nagle v roku 2006, technológia BrainGate), takéto zariadenia poznáme aj dnes, ale nedočkali sa masovej popularizácie. Podstatou je teda napríklad zadávanie pokynov na písanie textu do editora textov v počítači, pohyb kurzorom myši na obrazovke a podobne. Teda sú to funkcie, ktoré nachádzajú uplatnenie predovšetkým u ľudí so zdravotným hendikepom, ktorý im v používaní počítača bráni. Zatiaľ, čo systém od BrainGate pracoval so 128 elektródovými kanálmi, Neuralink ich dnes realizuje až 3 072. Súčasný operačný robot dokáže dopraviť 6 zväzkov elektród (192 vlákien) v priebehu jednej minúty.

Realita je však môže byť odlišná od toho, čo Neuralink prezentuje ako odvážne vízie blízkej budúcnosti. The Verge uvádza, že prví „pacienti“ nebudú môcť využívať vyššie avizovanú neinvazívnu metódu. Okrem toho v súčasnosti Neuralink stále technológiu testuje na potkanoch a namiesto bezdrôtového spojenia sa používa káblové cez konektor USB-C.

Prepojením mozgu s počítačom k lepšiemu svetu?

Musk je v súvislosti s riešeniam od Neuralinku optimistický. Tvrdí, že prepojenie počítača s ľudským mozgom je cesta, ako spraviť umelú inteligenciu užitočnejšou. Budúcnosť ľudstva vidí práve v spojení s počítačmi a umelou inteligenciou, ktorá by takto mohla pomôcť ľuďom napríklad aj k vyššej inteligencii:

Predstavte si, že by ste niečo potrebovali zistiť a namiesto vyťukávania otázky do dotykovej obrazovky mobilu by ste už samotným myslením na tento dopyt zadali počítaču pokyn, aby našiel odpoveď a ten by vám ju vhodným spôsobom odkomunikoval. Ako by toto prebehlo ešte nevieme, možno by sa jednalo o akýsi vnútorný hlas alebo by odpovede prichádzali priamo v podobe vlastných myšlienok?

Môže z produktov Neuralinku vzniknúť lepší svet? Svet, v ktorom budú hendikepovaní viesť plnohodnotné životy, budeme neustále pripojení k internetu, vedomosti všetkých predkov budú k dispozícii okamžite pre všetkých bez rozdielu pohlavia, veku, národnosti, miesta narodenia či žitia?

Poďme ďalej. Predstavme si svet, v ktorom sa táto technológia dramaticky vylepší a ponúkne nám možnosť komunikácie medzi sebou aj bez mobilu a hlasu.

Prenos myšlienok cez cloud? Môže byť!
Živý prenos „nášho zraku“, kedy budú kamerou naše oči? Trúfalé, ale prečo nie?
Riešenie sporov s využitím umelej inteligencie, ktorá dokonale pozná všetky zákony sveta a vie rozlúsknuť každý právny problém aj bez sudcu a právnikov? Veľmi reálne už dnes.
Zdieľanie dôležitých informácií pre celé obyvateľstvo naraz, napríklad pri hroziacich prírodných katastrofách? Úžasné.
Celou civilizáciou zdieľané vedomosti, znalosti, skúsenosti, spomienky a plány? Aj to reálne, ak budú technológie napredovať a nezastavia sa pri prvých významných neúspechoch.

Obavy sú na mieste

Do úvahy, samozrejme, vstupujú aj obavy. Bude táto technologická inovácia znamenať nekonečné možnosti sledovania ľudí, ich myšlienok, pocitov a názorov?

Nebudú sa získané dáta používať na reklamné účely? Alebo nebude za mňa umelá inteligencia vytvárať neželané staronové kontakty, keď si občas spomeniem napríklad na expartnera? Ako sa vôbec podarí tvorcom technológie uchopiť a dodržať koncept zachovania súkromia?

Aj keď nám tieto nové správy zo sveta technologického pokroku občas znejú ako akási sférická hudba budúcnosti, nemôžeme ignorovať fakt, že sme už prekročili prah toho, čo ešte naši otcovia považovali za divoké sci-fi. Od 1. januára 1983, čo je dátum považovaný za zrod internetu, sa toho zmenilo neuveriteľne veľa a nie je trúfalosť tvrdiť, že ešte ani dnes si nevieme predstaviť všetko to, čo nás v nasledujúcich rokoch čaká.

Isté je nasledovné: roboty, roboti, umelá inteligencia, ľudskí kyborgovia, technológiami vykompenzové zdravotné hendikepy, kryptomeny, ekológia, „bezdrôtovosť“, mobilita a vesmírny výskum – to budú hlavné piliere ďalšieho pokroku.