Titulná fotografia: 3D vizualizácia Austrálie a jej požiarov, aktuálnych aj už uhasených. Táto vizualizácia je často nesprávne prezentovaná ako fotografia z Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS.

Odborníci varujú pred hrozbou masového vymierania druhov zvierat a rastlín.

Jedno také teraz priamo ohrozuje Austráliu a tá sa môže stať nešťastným príkladom toho, ako rýchlo sa tak drastické zmeny môžu udiať. V minulosti pritom už podobné rozsiahle požiare formovali tvár súčasnosti, napríklad po tom, čo pred 65 miliónmi rokmi na Zem dopadol asteroid a priviedol svet takmer na pokraj vyhynutia samotného života. Údajne vymrelo až 75 percent všetkých druhov zvierat a rastlín.

Austrália je dnes považovaná za jednu zo 17 krajín (hovorme o nej pre zjednodušenie ako o „krajine“) s takzvanou megadiverzitou. Tieto krajiny pokrývajú iba desať percent zemského povrchu, ale žije v nich viac 70 percent všetkých druhov zvierat či rastlín.

Zatiaľ čo mnohé cicavce a vtáky v súvislosti s rozsiahlymi požiarmi čelia vážnemu riziku ohrozenia druhov, niektoré sú natoľko závislé na svojom malom prostredí, že prežitie ich druhu vo voľnej prírode je v súvislosti s katastrofou takmer nereálne. Jedná sa o rôzne malé cicavce, ktoré sú pomalé a veľmi závislé na svojom malom území, obrovské množstvo druhov hmyzu či rôznych druhov slimákov a hadov. Ich neschopnosť ujsť pred požiarom sa tvrdo prejaví na početnosti druhu v nasledujúcich rokoch. Presné odhady budúceho vývoja situácie v Austrálii však zatiaľ neexistujú.

Závažné problémy budú mať ale aj tie druhy zvierat, ktoré teraz dokážu pred ohňom ujsť. Napríklad rôzne druhy vtákov, ktoré vedia uletieť, lenže ich život je pevne spojený iba s určitým druhom stromu.

Inzercia

Zásadným rozdielom oproti požiarom a klimatickým zmenám spred 65 miliónov rokov je to, že súčasné veľké požiare sú prevažne lokálne, hoci vo veľkom meradle. Požiare lesov v Brazílii, Chorvátsku, Kalifornii, na Sibíri a teraz v Austrálii majú potenciál zlikvidovať mnohé endemity, teda také druhy zvierat a rastlín, ktoré sa vyskytujú jedine na daných územiach, ale neohrozia druhy žijúce na iných kontinentoch alebo vo vzdialenosti väčšej ako niekoľko kilometrov od hranice požiaru.

Napriek tomu by sme nemali dopad týchto katastrof podceňovať. Obnovenie druhov totiž trvá tisíce a milióny rokov, po ktorých sa navyše druhy vyvinú v úplne inej podobe, než ich poznáme teraz.

Zásadným spomaľovačom obnovy druhov postihnutých prírodnými katastrofami je pritom sám človek, ktorý údajne zabral už polovicu všetkých lesov sveta, tvrdí Mike Lee, profesor evolučnej biológie pre magazín Science Alert.

To znamená, že zvieratá majú výrazne menej priestoru pre prirodzenú obnovu svojich druhov ako pred príchodom človeka.

Karty však mieša opäť samotný človek a jeho snaha o udržanie rovnováhy – cieleným ochraňovaním zvierat a rastlín, udržiavaním ich druhov a umelým vytváraním lesov dokáže svoj nepriaznivý dopad na životné prostredie aspoň čiastočne zvrátiť.

Zásadnou skutočnosťou v šírení a dopadoch požiarov v Austrálii je aj to, že ľudia sa svojou činnosťou snažia (a prevažne sa im darí) požiare hasiť. to znamená, keby nebolo ľudí, požiare by boli nepochybne nepomerne ničivejšie.

Fotografie nižšie poukazujúce na realitu v Austrálii sú z webu Bored Panda: