Lee Iacocca bol jedným z najlepších manažérov sveta, tvrdia mnohé zdroje a najmä tí, ktorí sa s ním stretli osobne. Keith Crain, šéfredaktor magazínu Auto News, dokonca o Iacoccovi napísal, že bol väčší ako sám život. V osemdesiatych rokov sa dokonca jeho vlastný životopis stal bestsellerom, taký bol v čase svojej najväčšej slávy vychytený.

Niekdajší manažér automobiliek a vizionár zomrel 2. júla 2019 vo veku 94 rokov vo svojom domove v Bel-Air v Kalifornii, trpel na Parkinsonovu chorobu.

Narodil sa v roku 1924 v americkej Pensylvánii, bol synom talianskych prisťahovalcov a svoju kariéru začal na stáži v automobilke Ford v roku 1946 – teda iba 22-ročný. V tom čase bol v River Rouge najväčší výrobný závod na svete. Pôvodné ambície pracovať na pozícii inžiniera rýchlo pominuli, Iacocca sa preukázal ako dobrý obchodník a manažér. Namiesto výroby automatických prevodoviek sa tak venoval obchodnej činnosti v Chestere v Pensylvánii a v roku 1949 sa stal oblastným riaditeľom predaja v meste Wilke-Barre.

Lee Iacocca počas pôsobenia vo Forde

56 za 56

Jedným z prvých skutočne úspešných projektov Iacocca bola jeho kampaň „56 za 56“. To znamenalo, že ktokoľvek si kúpil Ford z roku 1956, zaplatil akontáciu vo výške 20 percent z ceny vozidla a potom ho tri roky splácal po 56 dolárov mesačne. Odhaduje sa, že len vďaka tejto kampani Ford predal o 75-tisíc kusov automobilov viac. Nová stratégia bola zrozumiteľná pre každého. Za odmenu dostal Iacocca povýšenie na pozíciu okresného manažéra Washingtonu a v roku 1960 sa stal riaditeľom marketingu osobných vozidiel spoločnosti.

Napokon sa v novembri 1960 stal viceprezidentom a generálnym riaditeľom divízie Ford.

Vo Forde zaviedol štvrťročné kontroly a päť slávnych otázok, ktoré mali priam baťovský charakter:

Aké máte ciele na nasledujúcich 90 dní?
Aké máte plány?
Aké sú vaše priority?
Čo očakávate?
Akým spôsobom to chcete dosiahnuť?

Inzercia

Odpovede na tieto otázky mali zamestnanci dávať svojim nadriadeným, čím Iacocca podnecoval dialógy medzi nimi.

Zaujímavosťou je, že Iacocca sa osobne podieľal na vývoji dnes už legendárneho Fordu Mustang, ktorého sa len za prvý rok výroby predalo 418 812 kusov. Iba za prvé dva roky predaja vytvoril model Mustang čistý zisk 1,1 miliard amerických dolárov.

Vo Forde sa stali kľúčovými dátumami 10. december 1970 a 13. júl 1978. V ten prvý sa Iacocca stal prezidentom Ford Motor Company. V ten druhý ho Henry Ford II. oficiálne prepustil pre osobné nezhody.

Iacocca sa osobne podieľal na vývoji prvého Fordu Mustang, ktorý priniesol spoločnosti obrovské zisky

Chrysler a tvrdé opatrenia pre dosiahnutie úspechu

Obdobie voľna však pre Iacoccu netrvalo dlho. Už v októbri 1978 sa stal prezidentom spoločnosti Chrysler, ktorá si ho najala, aby riadil reštruktualizáciu spoločnosti. Tá bola v červených číslach a jej vozidlá mali povesť poruchových strojov. Iacocca využiť svoje voľné ruky a do Chrysleru si zavolal ľudí z Fordu.

Jeho prístup bol veľmi tvrdý. Znížil platy sedemsto zamestnancov, zrušil vyplácanie prémií, rozpredal všetok tovar, ktorý dosť nezarábal, znížil náklady na fixných 600 miliónov dolárov, zrušil vyplácanie dividend pristúpil k ďalším zásadným opatreniam. Napokon sa mu v roku 1979 podarilo vyjednať pôžičku od USA vo výške jednej miliardy amerických dolárov. Túto pôžičku Chrysler splatil už v roku 1983, tak sa začalo spoločnosti dariť.

Lee Iacocca sa tiež zaslúžil o akvizíciu spoločnosti AMC v roku 1987, ktorej patrila značka Jeep. Chrysler jej akvizíciou získal mimoriadne ziskovú divíziu terénnych automobilov.

Lee Iacocca nastúpil do dôchodku v roku 1993, ale ešte v roku 2005 sa stal tvárou reklamnej kampane Chrysleru.

Počas života bol (a dodnes je) kritizovaný za protijaponské vyjadrenia, za prepustenie tisícok radových robotníkov pri reštruktualizácii Chrysleru a fakt, že hoci radikálne znižoval náklady, sám sebe si doprial astronomický plat.