Cestovať do Los Angeles bolo pre mňa vždy oslavou, akýmsi rituálom, ktorý mi umožnil ponoriť sa do úplne iného sveta. Posledný výlet do LA som si spestril zaujímavou cestou na miesto, ktoré ma opäť priviedlo na skvelé myšlienky a ponúklo mi množstvo nečakaných zážitkov.

Takmer 68 kilometrov delí Los Angeles od Prezidentskej knižnice a múzea Ronalda Reagana. Bol 40. prezidentom Spojených štátov amerických a okrem iného sa spoločne so svojím „nepriateľským priateľom“ z Ruska Michailom Gorbačovom zaslúžil o pád železnej opony. Pri bazéne hotela Hollywood sa ľahký vánok pohrával s vejárovitými listami paliem. Hovoril som o múzeu so svojimi spolucestovateľmi už dlhšie, ale priznám sa, že sa mi veľmi nechcelo. Nakoniec som sa nechal presvedčiť, a dnes neľutujem. Cesta ma priviedla do neskutočne čarovnej krajiny na Madera Road, priamo do údolia Simi Valley. V mestečku s rovnakým názvom sa príjemné ulice začali skrúcať do vrchov. Na jednom z nich tróni Prezidentská knižnica a múzeum Ronalda Reagana.

Pri otvorení 4. novembra 1991 patrila Prezidentská knižnica s múzeom Ronalda Reagana k najväčším prezidentským knižniciam v USA. Jej priestory sa rozprestierali na ploche 14 200 m2. V októbri 2005 pribudlo nové krídlo – pavilón Air Force One s rozlohou 8 400 m2, čím sa jej rekordná rozloha ešte väčšmi potvrdila.

Veľmi zaujímavá bola vitrína s oblečením. Našu pozornosť upútalo najmä rozstrihané sako s dierou po guľke. Ronald Reagan ho mal oblečené počas atentátu vo Washingtone 30. marca 1981, keď bol prezidentom len 69 dní. Zastreliť sa ho pokúsil John Hinckley, no našťastie sa Reaganovi aj napriek vážnemu poraneniu pľúcneho laloka podarilo rýchlo uzdraviť.

Inzercia

Ďalším, oveľa príjemnejším bonbónikom bola prehliadka repliky Oválnej pracovne z Bieleho domu, alebo ďalších exponátov z doby, keď na čele USA stál bývalý hollywoodsky herec. Videli sme napríklad rukou písaný denník, darčeky z rozličných ciest či šaty prvej dámy, o ktorých sa počas Reaganovho vládnutia toľko diskutovalo. Manželia mali svojich obdivovateľov, ale aj odporcov, ktorí Ronaldovi Reaganovi vyčítali svojský prístup k politike i prílišnú rozhadzovačnosť jeho manželky Nancy. To všetko je však už len história a dnes sa na obdobie Reaganovcov v Bielom dome spomína oveľa zhovievavejšie. Negatívne reakcie časom vybledli, nahradili ich tie príjemnejšie.

Vstup do pristavaného obrovského hangáru, v ktorom majú svoje miesto Air Force One, prezidentský vrtuľník či automobily a motocykle z prezidentskej kolóny, osviežil prehliadku a vybičoval našu predstavivosť.

Do lietadla bolo možné vojsť a detailne si pozrieť vybavenie kedysi najsledovanejšieho dopravného lietadla sveta. Prechádzka po palube – od prezidentskej sekcie, pracovne, spálne až po priestor pre novinárov – nebola dlhá, ale o to vzrušujúcejšia. Škoda, že v útrobách lietadla sa nemôže fotografovať.

Ďalšia časť prehliadky viedla do priestorov venovaných obdobiu studenej vojny, počas ktorej sa dve svetové mocnosti snažili dokázať svoju silu a vplyv. Jej výsledkom bol pád komunizmu, proti ktorému Reagan už od mladosti bojoval. V prezidentskom kresle sa mu nakoniec podarilo dospieť k výsledku, s ktorým sa bude jeho politika večne spájať – k dohode so sovietskym prezidentom Michailom Gorbačovom a následnému rozpadu socialistického bloku. Ako pamiatka na toto obdobie v interiéri múzea dominujú sochy oboch štátnikov počas rozhovoru. V záhradách múzea sa zasa nachádza časť Berlínskeho múru.

Nakoniec sme sa zastavili pri hrobe, v ktorom snívajú večný sen obaja manželia. Bolo to silné vyvrcholenie, ktoré vo mne zachovalo zvláštny pocit. Priznám sa, že Reagana som dlho vnímal len ako „toho herca“ v prezidentskom úrade. Aspoň tak som to spolu so spolužiakmi chápal, keď sme spoločne drali nohavice v školských laviciach. Vtedy nám učitelia či médiá podsúvali obraz akéhosi herca z kovbojok, ktorý sa stal prezidentom USA. Po 36 rokoch som stál pri jeho hrobe a celkom inak vnímal silu a odkaz tejto osobnosti, ktorá odpočíva so svojou manželkou v tieni starých stromov na vrchole kopca s neskutočným výhľadom.