Ako člen staršej generácie tejto planéty by som sa rád poďakoval všetkým z generácie moderných vynálezcov. Dali ste nám tak veľa: počítače, mobilné telefóny, elektrické autá, nákupy z domu a ten zoznam by mohol pokračovať ďalej. Ďakujem za všetky tieto veci a mnoho iných a som si istý, že ďakujú aj mnohí mne podobní.

Veľa dnešným ľudom by sa zdali lekcie môjho strýka z čias môjho detstva čudné. Ako napríklad: nerozprávaj s plnými ústami. Dôvodom, prečo ma to naučil bolo, že chcel, aby som rozprával; akurát bez toho, aby som ho celého oprskal kúskami jedla. Viete si predstaviť, ako to pri stole vyzerá dnes?

Ďalšou lekciou bolo: dívaj sa mi do očí, keď sa spolu rozprávame, dnes jav takmer neznámy. Posledná z mnohých vecí, ktorým ma naučil, bola: buď hrdý na to, že si človekom; a kráčaj vzpriamene s hlavou hore. Prečo vám ale rozprávam o lekciách môjho strýka, ktoré sa odohrali pred dekádami? Pretože som dnes sám v pozícii, kedy tieto lekcie odovzdávam ďalej mojim vnúčatám a miestami je to náročné.

Moje vnúčatá pri stole rozprávajú len zriedkavo, keďže majú plné ruky práce písaním správ na svojich mobiloch alebo hraním hier na svojich tabletoch, ktoré ich učia, že zabíjať je OK. Takisto oplývajú úžasnou schopnosťou zvítať sa so mnou bez toho, aby vynechali čo i len jeden úder v rytme ťukania na klávesnici. Sú do týchto zariadení tak ponorení, že si nikdy nevšimnú veci ako moje farebné tričko, ktoré spozorovali, až keď som ich večer ukladal do postele.

Ak by som bol mladíkom a zvažoval dnes svoju budúcnosť, stal by som sa fyzioterapeutom, pomáhajúcim ľudom s ich chrbátmi ohnutými od používania mobilných telefónov pri chôdzi.

Pre tých z nás, čo si hovoríme romantici – len si spomeňte na tie časy, kedy sa na rande zvyklo dívať jeden druhému do očí. Dnešná verzia toho je asi ísť na Facebook a pozerať sa na fotky. Vídavam toľké páry, čo sú spolu a aj tak stále vypisujú, niekedy dokonca tomu, kto sedí v miestnosti.

Áno, máte úplnú pravdu; nadávam zbytočne, pretože svet je dnes iným miestom. No chýbajú mi tie večerné konverzácie, pri ktorých sa pri spoločnom stole preberali udalosti dňa. Chýba mi ten pocit spojenia, keď niekoho stretnem; pretože som bol naučený a myslel som si, že očný kontakt znamená prejaviť môj záujem. Ale áno. Musím poďakovať tvorcom technologického pokroku za hodiny smiechu pri sledovaní videí, na ktorých ľudia narazia do niečoho na ulici, pretože sa miesto okolo seba dívali na svoje mobilné zariadenie.

Tak ako, prišli sme o to nadobro? O tú schopnosť spájať sa s ľuďmi, s ktorými sme práve tu? O ten úžasný pocit blízkosti, ktorý mávame, keď spolu zdieľame naše skúsenosti?

Inzercia

Môj posledný vzťah stroskotal a jedným z dôvodov bol mobil. V ktorúkoľvek rannú hodinu keď som vstával, moja priateľka písala správy alebo si pozerala Facebook. Som v údive nad tým, ako spolu dvaja ľudia môžu randiť, pretože si vychutnávajú spoločnosť toho druhého – a zároveň sa spolu nikdy nerozprávať, pretože jeden z nich alebo obaja sú zaneprázdnení posielaním elektronických správ alebo hraním hier.

Existuje riešenie? Áno. Zahrajte si novu hru s názvom hovor so mnou. V tomto štádiu vývoja v tomto svojskom svete iba starí ľudia poznajú pravidlá tejto hry, ale ja vám ich prezradím. Body získate, keď rozpoznáte, čo ten druhý vraví, pretože sledujete pohyb jeho pier. Body navyše získate, ak budete sledovať meniaci sa výraz tváre osoby, s ktorou sa rozprávate. Veľa bonusových bodov dostávate vždy, keď sa vám podarí vhodne odpovedať a komentovať konverzáciu.

Čo je výhrou?

Nadviažete s niekým spojenie, od človeka k človeku. Áno správne, počas tejto hry nie sú povolené rušenia modernými technológiami.

Čo sa tyká nadpisu tohto príspevku, ja sám som naposledy takmer prišiel o život. Len o chlp ma nezrazilo auto v podzemnej garáži, ktorého šofér pri jazde smskoval. Ani len nezastal.

Spoliehame sa na technológie, že za nás spravia to, čo sme milióny roky robievali zoči-voči? Ak áno, nedopadne to dobre. Len skúste aké to je, spraviť si deň bez tabletu a mobile. Zostanete príjemne prekvapení výsledkom. Môj pracovný partner a ja trávime väčšinu času pomáhaním ľudom vziať život späť do svojich rúk; a toto je kde začíname. Uchopte život do vlastných rúk skôr než ho stratíte.

Osobne si myslím, že nič nenahradí mágiu fyzickej a skutočnej prítomnosti druhej ľudskej bytosti.