Dr. Karla Callahanová je zakladateľkou a CEO startupu Vizyontech vyrábajúcecho lekárske prístroje, okrem toho vyučuje informačné systémy a analytiku ako zástupkyňa dekana na Univerzite Santa Clara. Dr. Callahanová vyvinula a je držiteľkou patentu USA pre 3D architektúru ultrazvukových systémov Vizyontech. Jej alma mater School of Mines and Technology v Južnej Dakote jej v roku 2015 udelila ocenenie pre bývalých absolventov za úspechy v kariére, budovanie komunity a patentovaný objav.

Počas kariéry v technologických odvetviach pôsobila v oblasti medicínskych prístrojov, polovodičov a informatiky. Zastávala inžinierske aj riadiace pozície v úspešných startupoch a vo veľkých nadnárodných spoločnostiach. V resumé má Texas Instruments, Cypress Semiconductor a American Microsystems. Riadila a rozvíjala multimiliónové spoločnosti s tisíckami zamestnancov v mnohých krajinách. Pred Viziontechom bola Dr. Callahanová CEO United Silicon Structures (US2), startupu vyrábajúceho polozákazkové integrované obvody (ASIC), kde na rýchlu tvorbu prototypov využívali priame zapisovanie elektronickým lúčom na silikónový wafer. Po úspešnom integrovaní letových bezpečnostných protokolov pre Boeing 777 do silikónového čipu predala US2 európskej spoločnosti.

V roku 2015 Asociácia Tau, Beta, Pí, čestná spoločnosť inžinierov, udelila Dr. Callahanovej status výnimočnej inžinierky (Eminent Engineer) za profesionálne úspechy v oblasti technológie, príkladný charakter a vysokú mieru profesionálnej integrity. Dr. Callahanová podporila cez Fulbrightovo štipendium na Univerzite Santa Clara taliansku kohortu v programe podnikateľstva, vystúpila s prednáškou na Stanfordovej univerzite v Kalifornii, Národnej univerzite v Singapure, na troch univerzitách v Turecku (Sabanci, Koҫ a Erciyes) a v programe Univerzity Santa Clara Globálny inkubátor sociálneho podnikania. Rada učí a vedie študentov ako mentorka ku kariére v biznise, inžinierstve, vede alebo technológii a je aktívna v programe STEM (Veda, technológia, inžinierstvo, matematika) pre študentov 7.-8. ročníka Rozšírte si obzory.

Dr. Karla Callahan (autor fotografie: Adam Hays)

Ste veľmi úspešnou podnikateľkou, zúčastnili ste sa mnohých technologických projektov vo veľkých korporáciách a v startupoch, a predsa ste sa rozhodli učiť na univerzite. Čo vás k tomu viedlo?

Dr. Callahanová: Vo všeobecnosti to boli tri dôvody, ktoré ma pritiahli do univerzitného prostredia a k vyučovaniu. Po prvé je to dôležité miesto, kde sa darí inovácii. Po druhé cítim akúsi synergiu medzi mojimi skúsenosťami a vysokoškolskými študentmi a inkubátorovými programami, ktoré sa rozmáhajú po celom svete. Tzv. IMPACT Index (Index efektivity) Medzinárodnej asociácie inovácií v podnikaní (InBIA) v roku 2016 ukázal, že podiel inkubátorových programov napojených na univerzity narástol na rekordných 42%. Po tretie mne sa darilo, bola som úspešná a napĺňa ma teraz pomáhať druhým dosiahnuť ich ciele. Z podnikateľského pohľadu to tiež pomáha pri hľadaní nových zamestnancov, testovaní nápadov a udržovaní presných údajov. V startupoch aj vo veľkých spoločnostiach je kľúčové, aby sa oheň nových nápadov udržiaval získanými skúsenosťami. Tak spoločnosť neprestane inovovať, ostane úspešná pri nižšej spotrebe času aj peňazí.

Vyrástla som v rodine, kde sme sa vždy pýtali „prečo“. A hneď sme to išli „zistiť“, pričom sme toho veľa konštruovali, experimentovali, rozoberali všetko možné na súčiastky, čítali a kládli mnoho otázok. Toto ma priviedlo ku kariére v inžinierstve, designe a vo výrobe. Ako vidíte v mojom resumé, pracovala som vo veľkých spoločnostiach a v štyroch startupoch, ktoré sa vždy zameriavali na navrhovanie produktu a jeho implementáciu. Vyžadovalo to riešenie mnohých problémov. Vytvoriť niečo nové, riešiť problémy a budovať biznis vyžaduje veľa kritického myslenia.

Počas svojej kariéry som zamestnala a riadila doslova tisícky ľudí v 22 krajinách. Môžem povedať, že som strávila veľa času a zdrojov s dôrazom buď na vyhľadávanie ľudí, alebo na tréning kritického myslenia. Byť vynikajúci je zručnosť a ako taká vyžaduje prax. Pevne verím, že kritické myslenie treba začať vyučovať na univerzitách skôr. Gartner, popredná svetová spoločnosť zaoberajúca sa výskumom v oblasti informačných technológií a poradenstvom, nedávno robil prieskum u niekoľko sto firiem o schopnostiach čerstvo zamestnaných absolventov. Chceli vedieť, ktoré z týchto zručností boli žiadané a ktoré chýbali. Kritické myslenie bolo medzi najžiadanejšími, ale chýbajúcimi. Aj preto som sa rozhodla ovplyvniť túto zmenu a stať sa súčasťou riešenia ako profesorka na Univerzite Santa Clara.

Inzercia

Čo podľa vás predpovedá, či startup prežije a bude úspešný? A čo je podľa vás úspech?

Dr. Callahanová: Na túto tému už bolo toľko konferencií, inkubátorov, kníh atď. – zjavne nikto nemá správnu odpoveď, ani ja. Isté základné aspekty však platia, čo mi potvrdzuje vlastná skúsenosť z podnikania aj z posudzovania biznis prezentácií a konzultácií pre niekoľko podnikateľov.
Dvoma kľúčovými faktormi sú pravdepodobne hĺbka motivácie a odolnosť zakladateľov. Musíte mať víziu a veriť jej, zároveň denno-denne odpovedať na tvrdé otázky a riešiť problémy zo všetkých sektorov. Musíte predať to, čo ešte neexistuje, čo možno nikdy predtým neexistovalo, musíte si byť absolútne istý, že to uskutočníte, nech sa stane čokoľvek – pritom čelíte obrovskému strachu a pochybnostiam o sebe samom, hoci len na pár sekúnd, kým ste schopný znovu vysielať pozitívnu energiu. Je úžasné, že tieto vlastnosti vidíme u úspešných podnikateľov na celom svete. Motivácia a odolnosť sú kritické pre sústavné neúnavné úsilie ovplyvniť ekosystém alebo kulturálne „trenie“ či odpor, ktorý sa vždy vyskytne a mení sa v závislosti od odvetvia a zemepisnej lokality.

Charakterizovať úspech pre startupovú spoločnosť je dnes ťažšie ako v minulosti. Zakladatelia rozhodne musia venovať čas tomu, aby si zavčasu zadefinovali úspech sami pre seba. Pre podnikateľa v Indii alebo v Afrike je úspechom poskytovať solárnu energiu pre ich dedinu a dosahovať určitý zisk. Podnikateľovi, ktorý žije v Kalifornii, médiá hovoria, že úspech znamená stať sa cez noc milionárom pri prvej verejnej ponuke akcií alebo byť tzv. startupovým jednorožcom.

Toto sú dôležité otázky a všetci by sme chceli poznať odpovede! Videla som rozdiely pri každej z mojich spoločností, ako aj pri tých, kde som mentorom alebo odhadcom. Veľmi veľa faktorov môže ovplyvniť, či startup prežije, najmä v prvom kritickom roku. Definícia úspechu je ťažká a často sa v priebehu života spoločnosti mení – ak patríte k tým šťastným, čo prežili! Aj faktory úspechu sa menia, ako sa firma vyvíja, lebo v dnešnom prostredí musíte rýchlo reagovať.

Keď už spoločnosť rozbehnete, ďalším základným faktorom úspechu je, že váš produkt alebo služba musí zapĺňať potrebu trhu a zákazníci musia byť ochotní za ňu platiť. Kľúčovou otázkou je – hovorí tím so zákazníkmi priamo? V dnešnom svete obrovského množstva dát sú stretnutia tvárou v tvár kritické, aby ste vedeli, či sa pre vašu víziu ľudia rozlúčia s peniazmi. Každý návrh a rozhodnutie musí mať za cieľ posilnenie spoločnosti v dlhodobom meradle. Osobné zámery a vlastné záujmy musia byť druhotné.

Aké percento startupov má podľa vás schopnosti dosiahnuť a zároveň prežiť tlaky na akvizíciu od mamutích spoločností? A prečo?

Dr. Callahanová: Všeobecné znalosti hovoria, že 90% startupov zanikne v priebehu roka. Rozsiahle štúdie a analýzy dát ukazujú, že po prvom roku majú nové startupy šancu na prežitie 0,3 – 26%. Skutočnosť a mágia podnikateľov spočíva v tom, že my všetci vieme, že uspejeme! Financovanie je v tejto diskusii kritickým ústredným bodom. Financie sú pre prežitie startupu a jeho pohyb vpred ako životodarná tekutina. Schopnosť dosiahnuť úspech súvisí so schopnosťou pritiahnuť dostatok financií na postup po jednotlivých medzníkoch a na udržanie si predstihu pred konkurenciou. Svet finančnej podpory je komplexný, ustavične sa mení a je subjektom sám osebe. V súčasnosti akvizičný tlak z veľkých spoločností sa chápe ako dobrý spôsob pre startupy, aby mali finančný exit pre svojich investorov. Deje sa veľa akvizícií, lebo firmy majú veľa peňazí a zároveň hľadajú inovácie, aby sa udržali konkurencieschopné.

Ak sa pozrieme na zoznam Fortune 500 najdôležitejších spoločností v USA v 50. rokoch 20. storočia a dnes, 88% firiem už na zozname nie je. Čo je podľa vás príčinou? Myslíte si, že je možné byť permanentne úspešný a udržať sa v rebríčku viac ako 50 – 100 rokov? Vezmime si len dnešné ikony ako Apple, Alphabet, Tesla atď. James Collins vo svojej knihe o manažmente Z dobrého skvelé (Good to Great) hovorí o tomto úspechu. Aký je váš názor?

Dr. Callahanová: Pri analýze, ako firmy prežijú 50 – 100 rokov, si môžeme pomôcť použitím štyroch rozličných globálnych „šošoviek“. Dívame sa späť alebo dopredu na obodobie 70 rokov. Tieto globálne spoločenské šošovky sú komunikácia, doprava, vzdelanie a právne prostredie. Každá „šošovka“ má variabilnú rýchlosť zmeny v tomto časovom období.

Ale v prvom rade najzákladnejšou otázkou je účel alebo poslanie firmy. Som presvedčená, že v súčasnosti akceptovaná misia a základný ekonomický model „zvyšovania bohatstva akcionárov“ je v základe chybný. Veľa sa už popísalo o nezamýšľaných dôsledkoch takéhoto cieľa. Mnohé korporátne a súkromné akvizície vyústili do zániku alebo bankrotu veľkého počtu firiem.

História nám ukazuje, čo sa v USA stalo spoločnostiam Baby Bell a železničným firmám. Súčasná ikona Amazon je úspešná už 26 rokov, od založenia v roku 1992. Ostane rovnako impozantná ďalších 26 rokov, keď bude musieť čeliť kvantovým počítačom, novovznikajúcim ekonomikám a meniacim sa globálnym zákonom? Pomôžu jej implantované telefóny, samojazdiace autá, robotika a umelá inteligencia rásť ešte rýchlejšie? Vedenie bude musieť byť naďalej pružné, proaktívne vítať zmeny a rozdeliť zisky do investícií potrebných z dlhodobého hľadiska – to, čo Jeff Bezos robí, odkedy založil Amazon.

Ako podľa vás súčasné trendy „rozvratu sektorov“ ovplyvnia budúci vývoj startupov?

Dr. Callahanová: Startupové spoločnosti samy spôsobujú sektorový rozvrat, ktorý súčasne otvára príležitosti na ďalšiu inováciu. Príklady momentálne nachádzame vo finančných technológiách (fintech), 3D tlači, v medicínskej robotike a logistike. To sú len niekoľké oblasti s dobrým prílevom rizikového kapitálu a nápadov. Vráťme sa k štyrom šošovkám. Technologický rozvrat v komunikácii už pokročil tak ďaleko, že zariadenia sú dostupné takmer všade na Zemi. Toto bol dobrý čas vyvážiť tento rozvrat startupmi s peňažnými aplikáciami. V roku 2017 bolo v Indii vyše 85 miliónov aktívnych indivdiuálnych používateľov mobilnej peňaženky.

Do akej miery, podľa vašich skúseností, kvalita vzdelania ovplyvňuje navigovanie úspech startupu v budúcnosti?

Dr. Callahanová: Kauffmanova nadácia (Kauffman Foundation) a veľa iných skupín na univerzitách, vo vládach, v inkubátoroch aj v menej formálnych štruktúrach študuje kvalitu formálneho vzdelávania a jej vplyv na úspech startupov. Dáta ukazujú, že hoci kvalita vzdelávania je dôležitým faktorom, nie je dostatočná sama osebe. V histórii je niekoľko príkladov, ktoré slúžia ako argument obom stranám. Skutočnosť je zatiaľ taká, že tradičné formálne vzdelanie samo osebe zďaleka nepredpovedá úspech startupu.

Moje skúsenosti ukazujú, že pre úspech startupu treba vzdelanie, poznatky, skúsenosti a kreativitu posudzovať kolektívne v tíme zakladateľov, zamestnancov, poradcov, investorov atď. Ak chceme pochopiť, ako podnikateľ môže prispieť k úspechu startupu, musíme všetko, čo prináša, skúmať nad úzky rámec inštitúcií. Z tohto pohľadu kolektívne „mentálne zdroje“ za spoločným úsilím hrajú veľkú rolu.

Ako vnímate kapitálové hodnoty? Kde sú podľa vás najväčšmi prítomné z dlhodobého hľadiska?

Dr. Callahanová: Návratnosť použitého kapitálu, investície a ich návratnosť, ziskovosť, rast podielu na trhu, akvizície, obchodné vojny a špecifiká daňovej legislatívy predstavujú komplexný súbor kritérií. V súvislosti s inováciami, startupovými spoločnosťami, vládnymi programami a rozličnými stimulmi sa tu otvára mnoho ďalších možností. Tím alebo ekosystém jednotlivcov so spektrom vedomostí takto môže posúdiť každú príležitosť z pohľadu najrelevantnejších faktov.

Dr. Karla Callahan (autor fotografie: Adam Hays)

Myslíte si, že úspech spoločnosti spočíva len v rukách zakladateľov alebo má zemepisná lokalita, kde spoločnosť sídli a operuje, tiež dôležitý vplyv?

Dr. Callahanová: Geografická lokalita a krajina sú veľmi dôležité. Kultúra spoločnosti v danej lokalite bude rozhodne hrať úlohu pri motivácii a odolnosti zakladateľov. Hovorila som o tom vyššie. Stupeň vytrvalosti, ktorá je potrebná, sa tiež líši podľa ekosystému alebo miery kulturálneho „trenia“ či rezistencie voči zmenám, a to v závislosti od odvetvia a zemepisnej lokality. Viaceré krajiny majú skvelé vládne grantové programy na financovanie inovácií, ktoré dosahujú ciele len veľmi pomaly práve v dôsledku kulturálne ovplyvnenej kompatibility, čo sa až teraz začína skúmať.
Štyri šošovky komunikácie, vzdelania, dopravy a právnej legislatívy sa budú tiež odlišovať v závislosti od lokality, budú teda vyžadovať dlhšiu analýzu a konverzáciu. Moc a radosť podnikania je v tom, že existujúce potreby chcú byť naplnené a tým vytvárajú úžasnú energiu pre startupy.

Myslíte si, že vertikálna štruktúra spoločnosti spĺňa požiadavky doby? Očakávate nové vývinové štádiá?

Dr. Callahanová: Rozličné vertikálne štruktúry existujú v mnohých odvetviach a firmách. Vertikálna štruktúra v hierarchii manžmentu v USA rozhodne významnou mierou ustúpila do pozadia s rozvojom komunikačných technológií, databáz a organizačnej softvérovej integrácie ako CRM, ERP a SCM. Príkladom môžu byť zmeny v IBM, kde prešli z 18 úrovní manažmentu pred niekoľkými desaťročiami na súčasných 8. Vertikálna štruktúra, kde spoločnosti rozširujú alebo zužujú svoje dodávateľské reťazce, je v súčasnosti veľmi premenlivá a závisí od odvetvia, konkurencie a rozsahu. Ako príklady poslúžia Walmart, Amazon a Taiwan Semiconductor Manufacturing Corp (TSMC). Tieto oblasti sa budú naďalej meniť, ako sme videli pri zoštíhlení General Electric a pokračujúcom raste Apple.

Je možné, že pri zániku celých odvetví prídu ich náhrady „bez komplikácií“ alebo prídu aj komplikácie a s nimi krízy?

Dr. Callahanová: Som presvedčená, že je dobré očakávať komplikácie ako normu, lebo ľudia, spoločnosti, vlády, my všetci odolávame zmene v záujme zachovania samého seba. Ale len do určitého bodu. Ľahko si vieme predstaviť, že kováči odolávali autám, až kým si nekúpili svoje vlastné! Keď efektivita, bezpečnosť, jednoduchosť a úspornosť začnú hovoriť samy za seba, niekedy celé odvetvie zanikne s menšou rezistenciou. Napríklad antibiotiká vo všetkých smeroch predčia obklady z minulosti. Zároveň počas prechodových období komplikácie často môže „vytvárať“ sama konkurencia, aby si ponechala otvorené dvere pre vlastný produkt či službu.

Ak by ste si mohli zaželať niečo, čo by bolo aj uskutočniteľné, čo by ste si želali?

Dr. Callahanová: Toto je najťažšia otázka, pretože si nie som istá, či sa to dá uskutočniť… Želala by som si, aby sa pri vývine technológií a pri formulovaní noriem a zákonov etika brala do úvahy oveľa skôr. Aby mala rovnakú váhu ako ústredná snaha o zisk, bohatstvo a moc. Veľa nad tým rozmýšľam, ako sa čoraz rýchlejšie blížime ku konvergencii robotiky, strojového učenia, umelej alebo syntetickej inteligencie a k ďalším métam pred nami.