S priemernosťou sa stretávame už v detstve. Odporúčajú nám zapadnúť do davu a rodina, škola a okolie nás formujú, aby sme nevyčnievali z radu.

Byť priemerný znamená byť nevýrazný, zapadať do davu. Prečo je to tak a prečo je teda väčšina priemerná? Priemernosť prichádza prirodzene a jej dôsledkom sú aj priemerné nároky. Človek je buď je sám sebou alebo v rámci svojej individuality podľahne trendu, ktorý od neho očakáva okolitá spoločnosť. Je to človek, ktorý sa zmieri so svojím postavením a cestou, po ktorej ide. Nevyžaduje od seba samého viac, priemernosť je vlastne určitá forma uspokojenia sa so sebou.

Ľudské vlastnosti ako súťaživosť, kreativita, schopnosti, disciplína a ďalšie však majú slúžiť k dosahovaniu najlepších výsledkov, čo určite nie je prejavom priemernosti.

Každý môže v niečom vynikať

Veľká časť populácie je priemerná. Napriek tomu, že ľudí, ktorí sú výnimoční, uznávame, obdivujeme a možno aj napodobňujeme, nevieme sami dosiahnuť to isté. Znamená to, že ľudia rezignujú na snahu byť lepšími? Je jednoduchšie a pohodlnejšie zmieriť sa s aktuálnou situáciou a hľadať príčiny, prečo to tak má byť. Ak sme priemerní, hľadáme dôvody mimo nás – sťažujeme sa na rodičov, sociálne zázemie, školu, krajinu.

Je to skutočne tak, že tieto faktory majú vplyv na to, či môžeme alebo nemôže byť nadpriemerní? Nie. Takto rozhodne nie je. Pôvodcom väčšiny dobrých i zlých vecí sme v konečnom dôsledku my.

Inzercia

Priemernosť nás svojím spôsobom vyjadruje, hovorí o našom postoji k práci, k životu a okoliu. Životm v ktorom žijeme, vonkoncom nie je priemerný a závisí len od nás, ako chceme naozaj žiť. Život plný zážitkov, fantázie, zmyselnosti a úžitku – alebo každodenne sa opakujúce tortúry, ktoré akceptujeme celé desiatky rokov.

5 základných predpokladov na ceste k výnimočnosti.

Ako na to, ak chceme zmeniť zaužívané veci? Ako zmeniť seba samého? Základným predpokladom pozitívnej zmeny je identifikácia problému a ochota problém odstrániť. Tu sa môže začať naša – vaša cesta, ako sa vymaniť z priemernosti.

1. MYSLIME
Používajme hlavu a myslime (neopakujme všetko ako papagáje po iných)

2. KOMUNIKUJME
Používajme ústa na to, aby to, čo vymyslíme, sme boli schopní interpretovať (koordinujme myseľ s verbálnou komunikáciou)

3. PRENESME MYŠLIENKY NA PAPIER
Ak vieme verbálne popísať, čo sme vymysleli, mali by sme to vedieť aj napísať na papier alebo dokument v počítači.

4. KONAJME
Ak niečo vymyslíme a vieme to iným povedať a napísať, začnime konať (koordinácia viacerých častí nášho ja za dopredu stanoveným cieľom)

5. DOKONČIME
Ak niečo začneme, dotiahnime to do úspešného konca (buďme disciplinovaní)

Základným cvičením máme možnosť zmeniť svoj existujúci život  plný priemernosti na cestu k výnimočnosti. Vieme to aplikovať v súkromí, v práci, ako aj s priateľmi kdekoľvek, kde máme chuť zmeniť existujúci stav a zažiť progres. Ak dokážeme zmeniť seba, pokúsme sa pomôcť aj ostatným v našom okolí. Bez ochoty sa zmeniť nie je možné ostatným pomôcť.

Musia chcieť!

Najlepším prípadom „ako na to“, je učiť deti už od útleho detstva byť výnimočné. Usporadúvať pre ne súťaže, hľadať zábavu v tom, čo robia, podporovať kreativitu, nech je akákoľvek. Pomáhať rozvíjať osobnosť všetkými smermi, ktoré ďalej kreatívne pôsobia na ľudskú myseľ. Musíme nás mozog naučiť myslieť a využívať kapacitu, ktorú máme na ďalšiu tvorbu. Ľudia ako takí sú kreatívni a všetko, čo máme dnes okolo seba, vytvorili kreatívni ľudia, ktorých cieľom bolo byť užitočnými.

Dosahujú  ciele, ktoré si predurčili. Je nutné vedieť takéto deti a ľudí chváliť, hodnotiť ich úspechy a, samozrejme, aj neúspechy, podporovať ich kreativitu. Je to presne to isté, ako keď v počítači niekto niečo napíše a následne odošle správu klávesou Enter. Je to dokonanie našej aktivity a s tým spojenej myšlienky. A tá sa skladá z veľkého množstva drobných udalostí, ktoré nás sprevádzajú našim konaním počas celého života.

Byť výnimočným sa oplatí.