Prečo je takmer nemožné prejsť na bicykli 60 km za jednu hodinu? Odpovedá veda.

Možno si poviete: „Ale veď ísť rýchlosťou 60 km/h nie je na bicykli nič výnimočné.“ A budete mať pravdu, ono to skutočne nie je až tak náročné. Napriek tomu je takmer nemožné prejsť za jednu hodinu 60 kilometrov. Prieči sa to zdravému rozumu? Matematike možno áno, ale nie realite, ktorá musí nevyhnutne zohľadňovať aj výkonové […]

MAGIC TRAVEL, VisitMaldives.sk

Možno si poviete: „Ale veď ísť rýchlosťou 60 km/h nie je na bicykli nič výnimočné.“
A budete mať pravdu, ono to skutočne nie je až tak náročné. Napriek tomu je takmer nemožné prejsť za jednu hodinu 60 kilometrov. Prieči sa to zdravému rozumu? Matematike možno áno, ale nie realite, ktorá musí nevyhnutne zohľadňovať aj výkonové limity ľudskej bytosti.

 

Súčasný rekord v prejazdenej vzdialenosti na bicykli za jednu hodinu je 54,526 kilometra. V ženskej kategórii je súčasný svetový rekord 48,008 kilometra.

Môže niekto tieto čísla dramaticky prekonať? Je to vôbec možné? Dnes vám objasníme, prečo je prakticky nemožné prejsť na bicykli za jednu hodinu viac ako 60 kilometrov.

 


 

 

Jeden z autorov zahraničného magazínu Wired vyskúšal na vlastnej koži, či dokáže prejsť na bicykli za jednu hodinu vzdialenosť, ktorá by sa aspoň trocha približovala avizovaným šesťdesiatim kilometrom. Zistil, že pre neho ako pre príležitostného cyklistu, pritom však športovo založeného človeka, je to doslova nemožné. Všetko zachytil na video, ktoré prikladáme na koniec tohto článku.

 

Aktuálny rekord 54,526 kilometra totiž nie je iba výsledkom odhodlanosti jeho uskutočniteľa. V nemalej miere za to vďačí trénerom, konštruktérom a dizajnérom, ktorí sa na rekorde podieľali vo významnej miere až do najmenších detailov. Žiadny detail nie je nepodstatný, práve naopak. Záleží na všetkom, preto cyklisti tejto špecifickej disciplíny trénujú vo veterných tuneloch, dôsledne skúmajú a hodnotia pozíciu vlastného tela počas športového výkonu, tvar, rozmery a konštrukčné vyhotovenie bicykla a mnoho ďalšieho. Kolesá, prilba, oblečenie, obuv, okuliare, výplne kolies.

 

Kľúčovým faktorom je pritom stále výkon športovca. To je sila, ktorú je schopný vyvíjať počas určitého časového úseku. V tomto prípade celých 60 minút.

 

Pre porovnanie, bežný cyklista, ktorý ráno jazdí do práce alebo rekreačne popri rieke, má výkon okolo 100 wattov. Profesionálny cyklista má pri špurte výkon 2 000 wattov, ale iba počas veľmi krátkej doby. Pokiaľ máme záujem o prejdenie čo najväčšej vzdialenosti za jednu hodinu, teda dlhý časový úsek, budeme potrebovať celkom novú úroveň schopnosti koncentrovať sa.

Na dosiahnutie aktuálneho mužského rekordu bolo potrebné vynakladať výkon 440 wattov počas celej hodiny. Keď si takýto výkon vyskúšal vyššie zmienený autor z Wired.com, podarilo sa mu ho dodávať celých 45 sekúnd. Potrebná je však hodina na to, aby dosiahol aspoň súčasný rekord.

 

Čo cyklisti pri tomto extrémnom vypätí cítia, je čistá hlboká bolesť, takzvaný Pain Cave. Ako dlho cyklista vydrží odolávať, určuje víťaza.

 

Aby sa mu to podarilo v priebehu celej jednej hodiny, musí mať nielen perfektne zvládnutý tréning, ale byť aj fyzicky nadaný „od prírody“. Kľúčovým parametrom v dosahovaní skvelých výkonov je vysoké VO2 max. Jedná sa o parameter hovoriaci o tom, ako dobre dokáže telo absorbovať kyslík zo vzduchu cez pľúca. VO2 max má zásadný vplyv na to, koľko energie je športovej schopný vynakladať. Fyzicky zdatný jedinec môže dosahovať okolo 52 mililitrov kyslíka na kilogram telesnej hmotnosti za jednu minútu. Ženy dosahujúce cyklistické rekordy dosahujú úrovne 73 ml kyslíka, muži ešte viac.

 

Aj schopnosť vysokého VO2 max si však športovci dokážu udržať počas relatívnej krátkej doby asi desať minút, pri hodinovom vypätí síl vstupuje do hry pojem ako anaeróbny prah. Je nazývaný aj bod zlomu alebo deflekčný bod. Aby sa tento anaeróbny prah odhalil, meria sa množstvo laktátu v krvi. Ak ho je v krvi priveľa, maximálne vynakladané úsilie nebude môcť trvať dlho.

 


 

 

Samostatnou kapitolou v tréningu sú skúšky v špecializovaných laboratóriách s veternými tunelmi, senzormi, kamerami a trénermi. Sleduje sa každá maličkosť, ako napríklad sklon cyklistu, spôsob uloženia jeho rúk, záklon hlavy a množstvo ďalších drobností. Zmenou výšky posedu napríklad o dva centimetre možno dosiahnuť o päť percent nižší odpor vzduchu, čo má v hodinových pretekoch vplyv na konečný výsledok.

 

Ďalej prichádzajú na rad fyzické vylepšenia bicyklov. Výplne kolies, znižovanie hmotnosti bicykla či aerodynamické rukoväte, ktoré stoja tisíce eur.

 


 

V nemalej miere sa na výkone športovca podieľajú aj vlastnosti dráhy, na ktorej jazdí. Nadmorská výška, materiál podkladu, ročné obdobie, to všetko má vplyv na číslo, ktoré sa po hodine nepretržitej jazdy objaví na digitálnych hodinách. Počas jazdy cyklista nemá poňatia, akou ide rýchlosťou, koľko už prešiel alebo koľko času mu zostáva do konca. Ak cyklista jazdí v Colorade, bude mať iný výkon ako v iných štátoch USA s odlišnou nadmorskou výškou. Ak sa mení hustota vzduchu, na jednej strane sa znižuje aerodynamický odpor, na strane druhej nie je cyklista schopný absorbovať zo vzduchu dostatočné množstvo kyslíka, aby podal maximálny možný výkon.

 


 

 

Aby sa dosiahol okrúhly rekord 60 kilometrov za hodinu, musel by športovec v priebehu celého času produkovať výkon 450 wattov, celý čas by musel zotrvať v nekomfortnej aerodynamickej pozícii a musel by svoj výkon lokalizovať v štáte Aguascalientes, čo je jeden z federálnych štátov Mexika. Práve tam sú totiž ideálne podmienky pre dosahovanie najvyšších výkonov.

 

Bez ohľadu na to, že pokorenie 60-kilometrového rekordu je takmer nemožné, už dnes dosahujú cyklisti a ich tímy neuveriteľné výkony, ktoré nemajú v histórii ľudstva obdobu.

 

 

Zdroj

Volkswagen ARTEON

Čítajte aj ďalšie podobné články: