Všeobecné nadšenie pre elektrické kolobežky môže pomerne rýchlo opadnúť, ich zdieľanie má totiž vážne nedostatky.

Elektrické kolobežky začínajú byť samozrejmou súčasťou mixu mobility v mestách. Alternujú bicykle a mestskú hromadnú dopravu všade tam, kde je používanie iných dopravných prostriedkov z akéhokoľvek dôvodu nepraktické alebo nemožné. Napríklad používateľ kolobežky, vrátane tej elektrickej, je z pohľadu slovenskej legislatívy považovaný za chodca, takže sa môže pohybovať aj v pešej zóne alebo na chodníkoch. Cyklisti musia používať cesty a jazdiť po pešej zóne majú zakázané.

Nielen slovenské mestá žijú elektrickými kolobežkami. Napríklad Paríž, Viedeň, Madrid, Tel Aviv a mnohé severoamerické mestá sú nimi priam preplnené a zdá sa, že sú ideálnym dopravným prostriedkom pre mikromobilitu.

Významnou vecou sú tiež služby zdieľania elektrických kolobežiek, vďaka ktorým nie je potrebné žiadnu vlastniť, skrátka si nejakú najbližšiu prenajmete na niekoľko minút a dopravíte sa tam, kam máte namierené.

Do start-upov zameraných na zdieľanie elektrických kolobežiek boli investované doslova miliardy amerických dolárov, lenže tento nový biznis má aj svoju temnú stránku. Základné výpočty totiž nevychádzajú vôbec priaznivo. Kolobežky skrátka nemôžu zarobiť dosť na to, aby pokryli svoje náklady.

Čítajte ďalej.

© 2019 BIRD

Fenomén zdieľania elektrických kolobežiek začal v septembri 2017, keď spoločnosť BIRD začala rozmiestňovať kolobežky po Santa Monica v Kalifornii. Spoločnosť LIME sa pridala so svojimi kolobežkami v San Franciscu a doslova zaplavila ulice miest. Ľudia sa údajne začali sťažovať na to, že je tých kolobežkárov priveľa a ohrozujú bezpečnosť chodcov. Problémom sa tiež stali zberné miesta kolobežiek, ktoré sa začali vyskytovať len tak v meste na chodníkoch.

Inzercia

Používanie elektrickej kolobežky bolo veľmi lacné. Odomknutie za jeden dolár a každá minúta za 15 dolárových centov je dobrý biznis. Masový záujem o novinku podnietil rôznych freelancerov k tomu, aby založili start-up a získali obrovské peniaze od investorov, ktorí začali rozhadzovať peniaze s vidinou budúceho zisku. Ale príbehy značiek BIRD a LIME sú iba špičkou ľadovca.

Kľúčovým faktorom v odhadovaní budúceho zisku je ale životnosť kolobežky a jej potenciál zarobiť na seba. Čím viac môže jedna kolobežka prejsť, tým je drahšia na kúpu, ale zároveň dokáže zarobiť svojmu prevádzkovateľovi viac. Minulý rok sa na verejnosť dostala informácia, že BIRD zaplatí za každú kolobežku 551 amerických dolárov, ale chce ich nadobúdaciu cenu znížiť na 360 dolárov. V takomto prípade by BIRD potreboval, aby takáto kolobežka celých 5 mesiacov bola v prevádzke minimálne 5-krát denne, aby sa investícia do jej nákupu vrátila. Až v tejto chvíli by mohol eventuálne začať vznikať zisk. Generálny riaditeľ BIRDu pre magazín The Verge prezradil, že potrebuje aspoň 6 mesiacov na to, aby boli ich kolobežky ziskové.

V skutočnosti by to bolo ešte viac, pretože do celkových nákladov spoločnosti rozpočítaných na jednotky jednotlivých kolobežiek sa musí započítať všetko, vrátane miezd pre zamestnancov, nákladov na reklamu, vývoj, úroky z úverov a tak ďalej. Lenže životnosť kolobežiek v praxi nedosahuje zmienených päť mesiacov. Nevydržia dokonca ani dva mesiace.

Podľa The Verge je pre spoločnosti ako BIRD či LIME šťastím, ak im jedna kolobežka vydrží dlhšie ako 30 dní! Quartz spočítal, že v San Franciscu je priemerná životnosť takejto verejne dostupnej elektrickej kolobežky iba 28,8 dní a počet jázd 3,5 denne. Údajne iba 7 kolobežiek zo 129 prežilo dlhšie ako 60 dní.

BIRD takto pokryje asi iba 67 dolárov z ceny priemernej kolobežky, stráca teda až 293 dolárov na každej z nich! Samotný BIRD tento prepočet odmieta s tým, že kolobežky migrujú a ďalej sa s nimi pracuje, čo situáciu mení.

Zásadným faktorom ovplyvňujúcim životnosť kolobežiek je miera ich používania a terén, v ktorom jazdia. Lenže do hry vstupujú aj nezodpovední a hlúpi používatelia a aktivisti, ktorí kolobežky ničia cielene. Známy je prípad z minulého októbra, kedy aktivisti zahodili 60 elektrokolobežiek do jazera v Oaklande v Kalifornii.

Problémom v životnosti elektrických kolobežiek je okrem iného aj to, že neboli na takýto nápor stavané. Napríklad BIRD používa kolobežky značky Xiaomi, ktoré boli navrhnuté pre jedného majiteľa s hmotnostným limitom 90 kg pre lokality s miernym podnebím a rovinou.

Dokonca aj Tony Ho, CEO spoločnosti Segway-Ninebot, ktorá predáva elektrické kolobežky, pochybuje o udržateľnosti biznisu so zdieľaním kolobežiek.

© 2019 BIRD

Prevádzkovatelia firiem na poskytovanie zdieľaných kolobežiek zatiaľ situáciu s neudržateľnosťou ich biznisu nemusia nutne riešiť, pretože za chrbtom majú milióny amerických dolárov, ktoré vyzbierali od investorov a ľudí prostredníctvom crowdfundingu. Problémy začnú až vo chvíli, keď tieto peniaze začnú dochádzať a firmy budú musieť existovať z prevádzkových tržieb.

BIRD medzičasom prišiel s novou generáciou kolobežiek s názvom ZERO, vyrába ich v spolupráci s čínskou formou Okai. Lime má zasa nový model Gen 3. Napriek tomu, že sú drahšie na výrobu, očakáva sa, že práve tieto modely prinesú dlhšiu životnosť a tým pádom aj udržateľnosť celého biznisu. Či je to tak aj v skutočnosti, zatiaľ nevieme, ale predĺžiť životnosť skokom z 28 dní na 6 mesiacov je veľmi ambiciózny zámer.

Zdroj: The Verge