Jedinečný projekt: Plávajúca škôlka pre koraly


Daniela Piršelová
Televízna redaktorka a zakladateľka 1. Klimatickej konferencie na Slovensku – CCSK

Koraly dnes čelia závažným problémom. Vo veľkom hynú, pretože spoločne s globálnym otepľovaním vzrastá aj priemerná teplota oceánov a koraly sú na ňu extrémne citlivé. S cieľom zachovať koraly aj pre ďalšie generácie vznikol jedinečný projekt „škôlka pre koraly“, ktorého sa zúčastňujú aj Slováci. Nahliadnite s nami do zákulisia tohto projektu.

 

Koraly sú zvieratá, ktoré prosperujú v dobrých podmienkach a hynú, akonáhle sa príliš zvýši teplota morskej vody, či keď sa zmení jej kyslosť. Mŕtve zviera už nemožno zachrániť, odborníci však prišli na to, že tieto živé tvory je možné reprodukovať a podporiť tak rast nových, zdravých jedincov. Vedeli ste, že existuje zopár miest na svete, kde majú niečo ako plávajúcu škôlku pre koraly? Tak sa presuňme na Austrálsky Fitzroy Island, ostrov vzdialený 29 km od mesta Cairns v štáte Queensland, kde členovia tímu orgnanizácie Reef Restoration Foundation, ako prví v Austrálii, testujú svoj pilotný projek pre záchranu a obnovu koralov.

 

 

Takto prebieha umiestňovanie koralov do takzvaných škôlok – ručne, s plným potápačským výstrojom

 


 

Gary McKenna je jedným z odhodlaných ochrancov koralov s dlhoročnými skúsenosťami. Je riaditeľom škôlky pre koraly, ktorý zodpovedá za zriadenie a prevádzku týchto škôlok. Okrem toho je Dive Master – certifikovaný potápač a skúsený elektrikár s rozsiahlymi znalosťami obnovy a chovu korálov. Pracoval v koralovej škôlke v Thajsku a je vášnivým zástancom zlepšovania zdravia Veľkej koralovej bariéry.

 

Garry McKenna (v strede)

Gary, rozhodli ste sa venovať niečomu, čo stojí veľa námahy, času, peňazí a bez istého výsledku, či garancií. Čo bol ten hlavný motivačný faktor?

Myslím, že môj syn Khai je najväčšia motivácia, ktorú mám. Stojí to veľa času a námahy, dosiahnuť toto dielo, tento projekt, ktorý máme. Ale nemali sme pochybnosti, vždy sme verili, že sa nám to podarí. Ja som krásy útesov videl a som odhodloný urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby si jeho krásy užil aj môj syn.

 

Samotná myšlienka tejto škôlky pre koraly vznikla v USA na Floride. O čo presne ide?

Celá myšlienka je postavená na tom, aby sme poskytli koralom miesto, kde budú mať čo najmenej stresu. Dôležité je, aby všetku svoju energiu mohli sústrediť do ich rastu a rozvoja a nie do boja proti škodcom, nepriateľom, či do boja o svoje územie s ostatnými koralmi. Proces fragmentácie tiež urýchľuje ich rast.

 

Aj takto môže vyzerať zdravý koral

 

Vám sa ako prvým na Veľkej koralovej bariére podaril zrealizovať pilotný projekt s týmto cieľom. Čo všetko ste pre to museli urobiť?

Stálo nás to veľmi veľa práce, kým sa nám podarilo získať vôbec prvé povolenie pre výskum v pobrežných morských materských škôlkach na území Veľkého bariérového útesu. Teraz už aj my chápeme, prečo toľko ľudí svoje snahy o projekty vzdalo, vzhľadom na toľko byrokracie. Až po 2 spätných tzv. bleaching events, bieleniach koralov začali kompetentní pracovníci brať do úvahy, že je potrebné nejak zasiahnuť (pozn. v rokoch 2016, 2017 došlo pre výrazné oteplenie oceánu k masívnemu úhynu koralov na celom svete, Veľká koralová bariéra prišiel o 1/3 koralov).

 

V septembri sa vám podaril veľký míľnik. Po prvýkrát vôbec ste zdravé koraly zo škôlky umiestnili do ich prirodzeného prostredia, späť na koralový útes. Ako to priebiehalo?

Celý proces od zhromažďovania materských kolónií, cez rastúcu fázu na strome, kde sú koraly prichytené, až po ich umiestnenie späť na útes, prebehol veľmi dobre. Obzvlášť nás teší rýchlosť rastu počas veľmi mokrej dažďovej sezóny, čo spôsobuje veľmi slabú viditeľnosť a nie práve ideálne podmienky pre pestovanie koralov.

 

Čo je pri tejto práci najnáročnejšie a čo je to najkrajšie?

Najnáročnejšie by bolo, keby som mal stále dve práce, ako teraz. Je to veľmi náročné a vyčerpávajúce. Jedného dňa, a to bude čoskoro, dúfam, sa budem môcť vzdať práce vyučeného elektrikára a budem sa môcť venovať len tejto práci a teda, zamerať sa len na útes. Na tie dlhé a náročné dni sa dá ľahko zabudnúť, keď navštívite škôlku alebo miesto, kde sú už vysadené nové koraly a vidíte, aké sú šťastné a ako sa im darí.

 


Práca snov v škôlke pre koraly

Robiť túto náročnú prácu dobre, si vyžaduje najmä odhodlaných a šikovných ľudí. Pre neziskové organizácie je prakticky nemožné zaplatiť si všetok potrebný ľudský kapitál, ktorý je navyše, tu v Austrálii, mimoriadne drahý. Neoddeliteľnou súčasťou sú preto nenahraditeľní dobrovoľníci. Peter Krajčík, spoluzakladateľ 1. Klimatickej konferencie na Slovensku, ktorý momentálne žije v Austrálii,  sa stal  jedným z nich.

 


Peter Krajčík začínal tým, že na trhy strednej a východnej Európy priniesol počítače s recyklovanými plastmi s ultra nízkou spotrebou energie. Ďalej pokračoval vo svojej misii tým, že pracoval na emisnom trhu v Londýne s projektmi v oblasti obnoviteľných zdrojov energie (hydroenergia, zachytávanie metánu a zachytávanie HFC 23 atď.). Hoci cítil, že svojou prácou, pozitívnu a citeľnú zmenu, ktorú robil na podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, by nakoniec mohol dosiahnuť, vedel, že by mohol byť ešte viac užitočný v boji proti ľuďmi spôsobovanej a zrýchlenej zmene klímy. Preto sa stal klimatickým lídrom projektu „The Climate Reality“ a školil ho a trénoval priamo s bývalým viceprezidentom USA, pánom Al Gore a neskôr spolu s jeho partnerkou spoluzaložil jedinečnú iniciatívu a prvú svojho druhu pod názvom 1. Klimatická Konferencia na Slovensku -. Climate Conference Slovakia. Momentálne žije v Queenslande v Austrálii, kde pracuje ako dobrovoľník pre Reef Restoration Foundation a popri tom sa venuje ďalším environmentánym aktivitám.

Peter, prečo si sa rozhodol zapojiť sa do tohto projektu a pomáhať práve koralom?

Kvôli zmene klímy spôsobovanej nami ľuďmi! Pretože sa starám o moju budúcnosť a raz o potencionálnu budúcnosť mojich detí, ostatných ľudí a všetkého živého na tejto Planéte, našom jedinom domove. Pretože som v poslednom desaťročí sníval o koralových škôlkach po všetkých trópoch na Zemi, ktoré znovu vytvárajú a znovu rastú a obnovujú vyblednuté, vybielené a poškodené časti útesov na celom svete. Vždy to bola moja „vysnívaná práca“, môj „projekt snov“! Pre mňa je to dôvod číslo #1, prečo som sa dočasne presťahoval do Austrálie, práve aby som bol súčasťou takéhoto projektu! Na druhej strane som s Tebou, mojou snúbenicou, Daniela Piršelová, 😉 spoluzaložil 1. Klimatickú konferenciu na Slovensku, ktorú organizujeme v Európe a zaoberá sa riešením zmeny klímy a aj blednutím koralov, ktorá s tým priamo súvisí a je to jej dôsledok, jeden z mnohých. Veľká životná zmena u mňa nastala v tomto smere aj vtedy, keď som sa stal klimatickým lídrom projektu Climate Reality, na ktorý ma osobne vyškolil bývalý americký viceprezident, pán Al Gore v roku 2013.

Na ostrov Fitzroy Island vyrážate približne každých 10 dní. Kto je na palube a ako vyzerá váš deň?

Deň začína 45 minútovou cestou loďou priamo na ostrov Fitzroy, kde nás už čakajú, buď naši skvelí a oddaní morskí biológovia Azri Saparwan alebo Pablo Cogollos, alebo jeden z riaditeľov organizácie, Gary Mckenna. Krátko po dennom briefingu a našich obľúbených papierovačkách;-), si dáme pripravíme celé naše potápačske vybavenie a ďalšiu výbavu a pomáhame prichystať všetko potrebné pre koralový prieskum, monitoring a čistenie koralových škôlok od extra nahromadených rias. Zvyčajne robíme 2 ponory do max 50 minút. Ak máme šťastie, dovidíme od jedného koralového stromu, na ktorom sú visiace koralové fragmenty, po druhý. Viditeľnosť je tu totiž veľkou výzvou, vrátane proti-prúdu, ktorý to robí ešte zábavnejším a únavnejším. Tieto koralové stromy zo sklenených vlákien čistíme bambusovou zubnou kefkou. Potom robíme prieskum všetkých desiatich stromov, ktoré majú maximálne 80 koralových fragmentov na každom z nich, aby sme zabránili akémukoľvek šíreniu chorôb, neprehliadli žiadne bielenie, blednutie, alebo, či nejaký koral nechýba. Je pre nás veľmi vzrušujúce a dôležité, aby sme, ako tím, pomáhali týmto živočíchom – zvieratám, aj keď len na dobrovoľníckej báze.

 

Si milovník oceánu, vášnivý freediver a ochranca všetkého živého. Ako môžeme my, ako jednotlivci, reálne napomôcť k tomu, aby sme odvrátili krutú realitu – aby sa koraly nestali len našou minulosťou?

Všetci môžme nejako napomôcť. Používaním čo najmenšieho množstva plastov, uprednostnením ekologického, lokálneho poľnohospodárstva, ktoré nepoužíva pesticídy. Podporou trvalo-udržateľného rybolovu. Ak napr. vlastníte dom, solárne panely by mali byť nevyhnutnosťou spolu s batériami, aby ste sa mohli stať úplne energeticky nezávislí. Ak kupujete auto, najmä druhé auto do rodiny, hľadajte elektrické vozidlo, ktoré je efektívnejšie, ekologickejšie a ušetrí vám veľa peňazí nielen na benzíne, ale aj  servisné náklady. Môžeme jesť menej červeného mäsa alebo sa riadne hecnúť a stať sa vegánom. Môžeme voliť politikov, ktorí podporujú a presadzujú elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov a budú napĺňať Parížsku dohodu.

Týmto spôsobom môžeme zmeniť svet na lepší! Ak stratíme koralové útesy, stratíme biodiverzitu v moriach a oceánoch a tým prídeme aj o život na zemi. Zmena klímy je tou najväčšou hrozbou pre koralové útesy, pre nás ľudí a pre všetko živé na tejto Planéte. Uhlie, ropa a plyn neboli pod zemou iba tak bezdôvodne. Spaľovanie fosílnych palív a ich uvoľňovanie bez obmedzení a poplatkov do jedinej spoločnej atmosféry, je najhlúpejším experimentom, aký ľudstvo vôbec kedy vykonalo. Ešte stále existuje nádej, „ak len“ by vedúci predstavitelia, lídri a politici boli vyberaní múdro, „ak len“ by sa zaviedol celosvetový poplatok za produkciu uhlíka (CO2), svet by bol lepším a budúcnosť by bola jasnejšia, ako tá, ku ktorej momentálne smerujeme.

 

 

O autorovi tohto príspevku

Daniela Piršelová je televízna redaktorka a zakladateľka 1. Klimatickej konferencie na Slovensku – CCSK. Má viac ako 10-ročné skúsenosti s médiami a PR. Pôsobila na Ministerstve  Hospodárstva SR ako hovorkyňa ministra so zameraním na energetiku a podnikateľské prostredie.  V  posledných rokoch pracovala v súkromnej spravodajskej televízii ako redaktorka  relácie Biznis a moderátorka denného spravodajstva. Venuje sa najmä témam orientovaným na ľudské zdroje, ekonomiku, podnikateľské prostredie, energetiku a životné prostredie. Momentálne žije v Queenslande v Austrálii, kde študuje Angličtinu a venuje environmentálnym aktivitám.

Publikované: 28. novembra 2018
Článok obsahuje tieto témy:  , , , , ,


Vybrané príspevky »