Investície pre budúcnosť a prevencia kríz

Každý sa už stretol s nejakou krízou. Kríza je negatívna udalosť, ktorá je v zásade dôsledkom skoršieho problému – dalo by sa povedať, že je vyvrcholením určitého negatívneho cyklu. Niektoré krízy vieme predpovedať, ale mnohé sa nedajú alebo len s veľkými ťažkosťami, ako napríklad environmentálne.   V histórii ľudstva by sme našli rozličné typy kríz – politické, spoločenské, ale […]

Autor
Dátum zverejnenia 28. októbra 2016
Obsahuje nasledovné témy , , , , ,

Filip Orth
Študent Santa Clara University, Freelancer
Bratislava, Slovensko
MAGIC TRAVEL, VisitMaldives.sk

Každý sa už stretol s nejakou krízou. Kríza je negatívna udalosť, ktorá je v zásade dôsledkom skoršieho problému – dalo by sa povedať, že je vyvrcholením určitého negatívneho cyklu. Niektoré krízy vieme predpovedať, ale mnohé sa nedajú alebo len s veľkými ťažkosťami, ako napríklad environmentálne.

 

V histórii ľudstva by sme našli rozličné typy kríz – politické, spoločenské, ale najvplyvnejšie či najkatastrofickejšie bývajú finančné a environmentálne. Spätne vidíme do neuveriteľných detailov, ako finančné krízy ovplyvnili svet. Všetci si určite pamätáme rok 2008, keď z nás kolaps finančných trhov spravil obete krízy, ktorá dodnes nebola celkom „napravená“. Pri sledovaní indikátorov vynárajúcej sa krízy sa zdá, že ľudia svojím správaním opäť tento proces podporujú.

 

Bežné indikátory krízy sú:

  • Lacné stavebné materiály (opäť sa veľa stavia, veľké komplexy, centrá, mrakodrapy a iné budovy);
  • Čoraz lacnejšie hypotéky, dostupné pre viac ľudí (čo znamená väčšie riziko);
  • A to nehovoríme o celosvetových dlhoch, osobných, korporátnych či štátnych spolu (toto nie je nový postreh, dlhy v poslednom období stúpajú a súčasná situácia sa tak stáva riskantnou a problematickou).

 

Problém nie je len v chamtivosti, ktorá tu bude vždy a ktorá pravdepodobne stojí za tým, že ľudia už neberú ohľady na preventívne opatrenia prijaté po poslednej finančnej kríze. Sú tu aj detailnejšie záležitosti, napríklad, celkové svetové bohatstvo sa dostatočne neinvestuje. Obrovské množstvo peňazí sa stále šetrí bez nejakého zjavného dôvodu, akoby boli schované pod matracom. Nie je to len o šetrení v dobrom zmysle a o schopnosti sporiť. Peniaze vznikli, aspoň do istej miery, aby obiehali v systéme, ako krv v našom tele. Sporiť peniaze je prospešné, ale isté množstvo by sa malo znovu investovať, aby sa udržiavalo „zdravie“ systému. Malo by sa to čiastočne chápať ako povinnosť, nielen zo strany jednotlivcov, ale všeobecne, z pohľadu organizácií, firiem aj štátov. Pravdaže, systém musí byť v prvom rade sám „zdravý“, aby sa dal udržiavať a aby peniaze mohli cirkulovať. To predpokladá dobrú legislatívu, nijaké byrokratické prekážky, ani korupciu, podvody alebo iných ekonomických nepriateľov.

 

Finančné trhy majú dve stránky: finančný sektor spravujúci financie, a pravdaže, klientov, ktorí zvyčajne potrebujú nejakú poradenskú službu pri navigácii týchto „divokých vôd“. Tieto povinnosti by preto nemali ležať výlučne na pleciach zákazníka, ale aj na predstaviteľovi finančných trhov. Mala by existovať vyvážená pomoc druhej strane investovať správnu sumu do správneho sektora, v ktorom sa zákazník cíti pohodlne, ako v obleku šitom na mieru. Koniec koncov, zákazník investuje do všetkého, nielen do svojej bohatej budúcnosti, ale do celého sveta: tak ako aj malé množstvo krvi je podstatné pre správne a zdravé fungovanie tela, to isté platí pre zdravý chod ekonomiky, ktorá je potom schopná vyhnúť sa finančným krízam.

 

Možno to bude znieť priveľmi optimisticky, ale dajú sa podniknúť určité kroky, ktoré všetkým uľahčia situáciu, ak by k niečomu podobnému došlo aj v budúcnosti.

 

 

Volkswagen ARTEON

Čítajte aj ďalšie podobné články:

Ako ovplyvnili najväčšie konflikty ľudstva rast populácie?

18. júla 2019

Značka NIKE vyriešila problém s vybuchujúcou teniskou spred 2 týždňov

4. marca 2019

Úžasné video: vývoj hodnoty značiek naprieč rokmi

27. februára 2019