Keď som bol oslovený, aby som pre UnitedLife napísal o svojich pohnútkach venovať sa bojovým umeniam a športom, potešilo ma to. Nie je totiž zvykom, aby sa tieto aktivity dávali do súvislosti s niečím pozitívnym. Rád teda využijem príležitosť predstaviť trocha iný, pozitívnejší a hlavne ľudskejší rozmer bojových športov, akými sú napríklad grappling, zápasenie, Judo či brazílske jiu jitsu.

Ľudia si často pletú Karate, Judo, Kung fu a dokonca Aikido so sebaobranou. V skutočnosti je rozdiel medzi praktickou sebaobranou a týmito umeniami tak obrovský, že snáď nemajú ani nič spoločné. Považujem za dôležité začať svoje písanie týmto poznatkom, pretože ten zásadne určuje to, do akej miery sa venujem bojovým športom.

Keď som v roku 2011 v Bratislave oficiálne otváral klub, mal som záujem ponúknuť v ňom výlučne tréningy fyzickej sebaobrany. To znamená veľa boxu, veľa sparingov, veľa rekonštrukcií skutočných situácií, s ktorými som sa stretával najmä v časoch svojho dospievania. Vo všeobecnosti to všetko bolo skôr negatívne.

Založiť komunitu na niečom negatívnom ale nie je správne. To, čo skutočne spája komunitu, by malo byť pozitívne a pekné. Bolo teda celkom prirodzené, že sme sa postupne preorientovali aj na bojový štýl grappling. Je to taký spôsob zápasenia, ktorý neobsahuje údery a kopy, povolené sú iba chvaty, hmaty, strhnutia a držania. Považujem ho za najčistejší šport na svete, pretože v ňom využívate iba vlastné telo – žiadne loptičky, hokejky či palice. Iba dve osoby usilujúce sa o to, aby jeden druhého dostal do polohy, z ktorej už nie je možné pokračovať v zápase.

Nebudem ale písať o pravidlách, organizáciách a súťažiach. To, čo ma tomto športe teší najviac, je priateľstvo, férovosť, racio, rozvaha – na tom všetkom záleží. Hoci aj grappling čosi, kde jeden víťazí a druhý prehráva, nie je tu priestor pre veľké ego a aroganciu. Veľmi ľahko na ňu totiž doplatíte, bez ohľadu na hmotnosť, svaly, vek, pohlavie a dokonca aj skúsenosti.

Každé víťazstvo teší a učí úcte porazenému, každá prehra je konfrontáciou s potrebou vlastnej pokory. Občas by sa dalo povedať, že ide o win-win situáciu, ak si ju viete vnútorne správne interpretovať.

Inzercia

K tomu najdôležitejšiemu sa však dostanem až teraz. Akýkoľvek šport, ktorý robíme spoločne s inými ľuďmi, nás drží v akejsi malej skupine, snáď aj v komunite. Keď sa necítime dobre, máme zlý deň alebo dokonca prepadáme depresii, v takom prípade sú bojové športy v štýle grapplingu priam blahodárne. Z tréningu síce odchádzame poničení a boľaví, ale aj šťastnejší, vyrovnanejší a pokojnejší. Práve toto je ten ľudský rozmer bojových športov, o ktorom sa veľa nehovorí. Nie je to iba o budovaní osobných úspechov, ale aj o snahe skupiny o posúvanie svojich členov dopredu. Je to o uznaní, ktoré potrebuje každý z nás a o pocite, že patríme niekam, kde nás majú radi. Osobne sa veľmi teším, že aj Slovensko sa začalo vyvíjať smerom tolerancie a ľudskosti. Mal som radosť, keď som v klube videl spoločne priateľsky trénovať holohlavého siláka s černošským študentom medicíny a mladého imidžového chlapca s Rómom.

Práve v tomto vidím najväčšiu silu našich tréningov. Isteže, mám radosť, keď naši chlapci získajú ocenenia alebo vyhrajú súťaže, ale za hodnotnejšie považujem, keď je možné mladších usmerniť na správnu cestu. Bojové športy sú dobrým nástrojom, ako v človeku budovať zmysel pre morálku, férovosť a nadhľad.

Hoci už netrénujem tak aktívne, ako by som mal a chcel, stále je pre mňa tento typ športu spôsob, ako sa dostať sám k sebe. Nie sú potrebné mediácie, NLP či lucidné snívania, niekedy je vhodnejšie oddať sa jednoduchosti a kráse fyzickej aktivity a byť v prostredí, ktoré vám je príjemné. Ak máte pocit, že ste doteraz nenašli to svoje, čo by vás dostalo do normálu alebo poodhalilo inú stránku vlastného ja, vyskúšajte grappling, brazílske Jiu Jitsu (BJJ) alebo Judo. Garantujem vám, že ak máte o sebe priveľkú mienku, budete konečne musieť nad sebou popremýšľať a ak ju máte naopak priveľmi malú, môže vám zdravo stúpnuť.

Na záver by som chcel dodať, že bojové športy nevyžadujú úsilie, odhodlanie, sebadisciplínu a neviem koľké ďalšie nezmysly. Vnímam ich najmä ako sociálny tmel, ako niečo, čo dáva dokopy ľudí, skupiny a komunity. Sú to športy, ktoré sú tu k dispozícii pre nás kedykoľvek, bez ohľadu na to, či sme dostatočne odhodlaní alebo vytrénovaní.