Fermiho paradox tvrdí, že mimozemšťania neexistujú, inak by sme o nich vedeli. Prečo je to tak?

Fermiho paradox je tŕňom v oku fanúšikov sci-fi, nemožno ho však ignorovať. Prečo o mimozemšťanoch nevieme, keď tam vonku sú?

 

Keby dnes vedci ohlásili, že zaručene a nespochybniteľne našli život na inej planéte, bol by to najväčší objav v histórii ľudstva. Znamenal by nielen otrasenie mnohými náboženstvami, ale vytvoril by úplne nové etické, morálne i filozofické otázky, razom by sa do vesmírneho výskumu investovalo nepomerne viac ako kedykoľvek doteraz. Lenže aj napriek tomu, že vesmírny výskum už dnes stojí miliardy a miliardy dolárov a pracujú na ňom najkvalitnejší a najschopnejší ľudia na svete, nepodarilo sa nájsť žiadny skutočný dôkaz o existencii inteligentného života mimo našej planéty.

 

Štatistika ale hovorí v prospech života mimo Zeme. Už dnes vieme, že každá galaxia obsahuje minimálne jednu miliardu hviezd a v našom pozorovateľnom vesmíre je aspoň jedna miliarda galaxií. A ďalšie mimo náš dosah. To sú počty, ktoré sa človeku iba veľmi ťažko predstavujú, nie ešte chápu.

 

 

Zdroje uvádzajú, že otázku „Kde sú všetci?“ položil Enrico Fermi počas obedňajšej prestávky s fyzikmi Emilom Konopinskim, Edwardom Tellerom a Herbertom Yorkom v roku 1950 v Los Alamos. „Upozornil na to, že aj napriek tomu, že vesmír je relatívne dosť starý, nenachádzame v Mliečnej ceste žiadne stopy po mimozemských civilizáciách, akými by boli napríklad stopy po raketových technológiách alebo rádiovom vysielaní.“ (zdroj)

Fermi má pravdu v tom, že vesmír je dosť starý na to, aby umožnil rozkvet inteligentného života a vývoju náročných technológií. Je podľa neho naivné myslieť si, že sa život mohol vyvinúť jedine v takej forme a v takom čase, aký poznáme tu na Zemi. Ak ale život mohol vzniknúť a vyvíjať sa aj inde, mal by zanechať po sebe aspoň nejaké stopy – ak už nie je viditeľné, tak aspoň vo forme rádiových vĺn, ktoré by boli jednoznačne identifikovateľné ako vytvorené zámerne. A takýchto životov mohli zo štatistického hľadiska vznikať tisíce či milióny. Prečo teda dodnes nevieme ani o jednom z nich? Kde sú všetci tí mimozemšťania?

 

Paradox nám ponúka tri základné odpovede, prečo dodnes o živote mimo Zeme nevieme:

  1. Mimozemšťania neexistujú, život na Zemi je jedinečný a vzácny vo Vesmíre. Táto 
  2. Mimozemské civilizácie existujú, ale ešte nedošlo ku komunikácii s nami.
  3. Zástupcovia mimozemskej civilizácie sú už na Zemi.

 

Ľudstvo po sebe zanecháva stopy vo vesmíre už celé desaťročia. Sú to rádiové signály, predmety vypustené do vesmíru a ovplyvňovanie klímy Zeme. Ak existuje život mimo Zeme, prečo o takýchto prejavoch zatiaľ nevieme? Pýta sa na to Fermiho paradox.

V prvom variante paradox (paradoxne) počíta s tým, že by sa mohol niekde vo vesmíre vyskytovať život, ale vo veľmi primitívnej forme, ktorá sa nikdy nestihla vyvinúť do inteligentného života. Či už pre vlastnú neschopnosť čeliť prekážkam, pre prírodnú katastrofu alebo čokoľvek iné nás tento život nestihol kontaktovať alebo inak sa prejaviť.

Druhý variant počíta prevažne s ľudskými problémami. Aj my predsa existujeme, ale vesmírom necestujeme. Je to nákladné, náročné, vyskytujú sa tu nové etické otázky a problémy (máme vôbec právo plodiť deti mimo Zeme?). Prípadne je cestovanie vesmírom fyzikálne nemožné, ak by sme chceli uvažovať o prekonávaní významnejších vzdialeností v prijateľnom čase.

Tretí variant je nepochybne ten najatraktívnejší pre priaznivcov vedecko-fantastickej literatúry a konšpiračných teórii, nemožno ho však ignorovať. Počíta s tým, že mimozemšťania už ľudstvo kontaktovali, ale vedia o tom iba vybraní ľudia, prípadne sú pravdivé historky o havárii UFO, o únosoch ľudí a tak ďalej.

 

Fermiho paradox je zaujímavý a rozporuplný zároveň. Mnohí s ním nesúhlasia už len z podstaty, že veď ani my nedávame vedieť o svojej prítomnosti vo vesmíre – nie je to však pravda. Ľudstvo už celé desaťročia aktívne podniká kroky na to, aby vesmír o živote na Zemi vedel a navyše sa naša prítomnosť vo vesmíre prejavuje rádiovými vlnami, satelitmi na obežnej dráhe Zeme a sondami za hranicou Slnečnej sústavy (Voyager).

 

Publikované: 14. októbra 2018
Článok obsahuje tieto témy:  , , , ,


Vybrané príspevky »