Čína úspešne pokračuje v expanzii na zahraničné trhy

pexels-photo-235648

Prof. Ing. Peter Baláž, PhD.
Vedúci Katedry medzinárodného obchodu, EUBA
Bratislava, Slovensko

Keď sa európske firmy ešte nepozviechali z dôsledkov finančnej krízy, Čína tento fakt využila a presadila vlastné ekonomické záujmy v duchu hesla: „Čo nevieš urobiť lacnejšie alebo rýchlejšie ako iní, to kúp.“

 

Nebývalý hospodársky rast čínskej ekonomiky sa nezastavuje. Na rozdiel od predchádzajúcich období, keď bol výsledkom rozsiahlych štrukturálnych zmien financovaných nadnárodnými spoločnosťami a následným prudko rastúcim exportom na všetky svetové trhy, po roku 2010 je v znamení expanzie vlastných investícií v zahraničí. Tie sa stali integrálnou súčasťou pôsobenia Číny v medzinárodnom ekonomickom prostredí a vo väčšine prípadov aj hlavným podporným prostriedkom jej ďalšieho hospodárskeho napredovania. Dôvody, prečo prichádzajú zahraničné investície, sú rôzne. Je to buď vyššia miera zhodnotenia kapitálu, vybudovanie efektívnejšej produkčnej bázy, získanie trhov alebo zlepšenie ich absorpčnej schopnosti, vyššia bezpečnosť investície či iné často skryté pozitíva, ktoré v budúcnosti môžu byť pre investora zvlášť významné. V prípade Číny sa k nim pridáva fakt, že podporujú jej strategické dlhodobé záujmy, s cieľom ovládnuť svetovú ekonomiku.

 

V súvislosti s nekončiacou sa medzinárodnou finančnou krízou vo svete sa teritoriálne zámery čínskych investorov rýchlo menili. Uvedomili si, že mnohé zahraničné spoločnosti majú dostatočný znalostný náskok a vybudované trhy, na ktoré sa nedostanú konkurenti, ak nie sú schopní ponúknuť podobné výrobky, ale s vyššou kvalitou či nižšou cenou. Možnosť Číny dohnať ich vo „vlastnej réžii“ bola obmedzená. Navyše dopyt po týchto výrobkoch rýchlo rastie aj na čínskom trhu a s ním aj riziko konkurencie. Vláda tiež pochopila, že domáce depozity plynúce z obrovského „balíka“ aktív získaných hlavne z obchodu z USA, denominované v amerických dolároch, budú procesom kvantitatívneho uvoľňovania znehodnotené. Vývoj menových kurzov po roku 2010 a prudký pokles hodnoty eura o cca 40 % však prinášal potenciálnu výhodu z jednoduchej výmeny dolárov za euro (európske investície). Je taktiež známe, že hospodárska prosperita EÚ stojí a padá s vývozom. Jej kľúčovými trhmi, okrem Únie samotnej, sú práve Čína a USA. Pokiaľ s USA má Únia aktívnu obchodnú bilanciu, jej schodok s Čínou dosahuje každoročne 130 – 155 mld. dolárov a kumulatívne presahuje 1 bilión dolárov, čo je riziko, pre ktoré treba hľadať efektívne riešenie.

 

Európske trhy boli dlho mimo koncentrovaného investičného záujmu Číny. Bolo to vcelku z prirodzených dôvodov, nakoľko kontinent, pokiaľ ide o preferované suroviny, nemal čo ponúknuť. Situácia sa však zmenila, tým ako nové technológie a priemyselné zariadenia začali nadobúdať strategický význam pre Čínu. V rokoch 2000 – 2010 čínske spoločnosti uskutočnili v Európe iba 573 transakcií v celkovom objeme 21 mld. dolárov, no už v roku 2012 Európa absorbovala 90% investícií čínskych firiem (mimo nerastných surovín a energie). Najpríťažlivejšími sa stali chemický priemysel (Wanhua-BorsodChem) a spracovanie alebo dodávky uhlia, ropy a zemného plynu (Sinochem – Emerald, CIC – Gaz de France). Ich záujmu sa nevyhli ani komunikačné zariadenia a služby, technológie využívané na výrobu energie hlavne z fotovoltických článkov a pod. V tomto odbore Čína rastom vlastnej produkcie a vývozom lacnejších slnečných článkov, ktorý spustil prudký pokles svetových cien týchto zariadení, zrazila na kolená najväčšie nemecké firmy a zvýšila vlastný podiel na svetovom trhu z 34 na 57%.

 

Záujmy Číny sa sústredili na akvizície nemeckých firiem v snahe získať priemyselné know-how. V roku 2012 prevzali výrobcu stavebných strojov Sany, firmy Putzmeister, F. Zimmermann ai. Zmenu majiteľa zaznamenalo mnoho výrobcov z oblasti stavebníctva, presnej priemyselnej techniky, ale čoraz viac aj zo sektoru chémie (napr. Coburg, Waldrich, FACC, Vensys, Saargumi atď.). Hoci čínski manažéri videli získanú komparatívnu výhodu hlavne v cca 2,5-krát vyššej produktivite práce v nemeckých firmách v porovnaní s domácimi, poukazujú tiež na „obrovskú túžbu Číňanov zlepšovať sa a konkurovať na rovnakej úrovni ako svetoví hráči.“ V súčasnosti ich osobitne zaujíma aj koncept 4. priemyselnej revolúcie (4D). Postupujú obdobne aj vo Veľkej Británii, kde investovali do vodárenského priemyslu a firiem pripravujúcich výstavbu jadrovej elektrárne Hinkley Point, či do prestížnych realít.

 

V období, keď sa európske firmy ešte nepozviechali z dôsledkov finančnej krízy a obchodná pozícia EÚ sa opierala skôr o nízky kurz €/$ ako o zásadnú modernizáciu vlastného priemyslu a z toho vyplývajúce inovácie, bolo na tomto zadlženom kontinente na predaj prakticky všetko. Čína tento fakt využila a presadila vlastné ekonomické záujmy v duchu hesla: „Čo nevieš urobiť lacnejšie alebo rýchlejšie ako iní, to kúp.“ Postupne tak prevzala stovky ďalších európskych firiem, z ktorých mnohé patria k „rodinnému striebru“ celého kontinentu. Taliansky Pirelli, španielsky Repsol, nemecké KraussMaffei a Kuka, či švajčiarska Syngenta sú pravdepodobne iba špičkou ľadovca takýchto akvizícií, nakoľko mnohé ďalšie boli získané prostredníctvom sprostredkovateľov alebo nastrčených firiem a fondov. Len za rok 2015 uzatvorili čínski investori podľa oficiálnych zdrojov 179 dohôd o prevzatí alebo kapitálovej účasti, čo je o cca 10% viac ako v roku 2014. Fakt, že v krátkej dobe Čína preinvestovala v zahraničí okolo 500 mld. dolárov, túto domnienku potvrdzuje. Podstatnejšou však je skutočnosť, že týmito predajmi stráca Európa nielen rokmi naakumulované duševné bohatstvo a významné vedecko-technické poznatky, o ktoré roky opierala svoje unikátne trhové pozície, ale aj schopnosť úspešne sa adaptovať na novú situáciu, ktorá v globalizovanom svetovom hospodárstve nastáva. Nemecká vláda si ako prvá v EÚ uvedomila potrebu chrániť dôležité firmy pred investormi pochádzajúcimi z iných krajín. Úpravy príslušných zákonov však prichádzajú neskoro a sú zo strany unitárnych podnikateľov často napádané ako protiústavné, keďže zabraňujú voľnej trhovej súťaži. Paradoxne práve tá predtým umožnila nemeckým firmám výhodne investovať v zahraničí.

 

 



EKONOMIKA

    UnitedLife 10 (jeseň/zima 2017)

Moderné vedenie spoločnosti

28. september 2017
EKONOMIKA

    UnitedLife 10 (jeseň/zima 2017)

Kardinálna otázka

18. september 2017
Ďalšie články z rubriky Ekonomika
ĽUDIA

    UnitedLife 10 (jeseň/zima 2017)

Lídri. Sme takí dobrí, ako si myslíme?

20. september 2017
ĽUDIA

    UnitedLife 09 (jar/leto 2017)

Rozhovor s Nickom Bollettierim

3. máj 2017
Ďalšie články z rubriky Ľudia
VEDA & TECHNOLÓGIE

    UnitedLife 10 (jeseň/zima 2017)

Zážitkové centrum vedy Aurelium

1. december 2017
VEDA & TECHNOLÓGIE

    UnitedLife 10 (jeseň/zima 2017)

Robotickí pomocníci v domácnosti

9. október 2017
Ďalšie články z rubriky Veda a Technológie
AUTOMOBILY

    UnitedLife Online (09/2017)

Úplne nový Nissan Leaf

7. september 2017
Ďalšie články z rubriky Automobily
Ďalšie články z rubriky Lifestyle
ZDRAVIE

    UnitedLife 08 (jeseň/zima 2016)

Všetko o znamienkach

16. november 2016
Ďalšie články z rubriky Zdravie