Ayn Randová: Egoizmus je dobro, pomoc druhým je zlo


Erik Stríž
Redakcia United Life Online
Bratislava, Slovensko

Objektivizmus je filozofický smer, ktorý zavrhuje pomoc druhým, altrizmus a za najvyššiu ľudskú hodnotu považuje sebectvo. Prečítajte si o tejto téme viac.

 

Pred 114 rokmi sa v Petrohrade narodila Alisa Zinov’yevna Rosenbaum, ktorá sa neskôr v Spojených štátoch stala jedným z najvýznamnejších filozofov 20. storočia. Verila, že každý človek má byť výsostne orientovaný na seba a nepomáhať ostatným, sledovať výhradne vlastné záujmy a neprijímať pomoc ostatných. To je základ jej filozofie objektivizmu, ktorý sa často skloňuje aj ako „randizmus“. Na prvé počutie tento koncept neznie veľmi pozitívne, ale ako vo všetkom ostatnom, aj v prípade tejto filozofie musíme ísť hlbšie k podstate, aby sme ju pochopili.

 

Alisa Zinov’yevna Rosenbaum sa narodila 2. februára 1905 v ruskom Petrohrade, ale po štúdiu histórie a filozofie v rodnom meste emigrovala do USA, kde neskôr nadobudla celé vlastné meno Ayn Rand O’Connor.

 

Jej filozofia objektivizmu dodnes vzbudzuje dešpekt, pretože navzdory svojmu židovskému pôvodu zásadným spôsobom poprela základné ľudské hodnoty ako altruizmus, cnosť a súdržnosť, ktoré sa práve v priebehu druhej svetovej vojny preukázali ako nevyhnutné pre prežitie. Pravdou však ostáva, že objektivizmus ako filozofický smer začala rozvíjať vydaním knihy The Fountainhead (Zdroj), ktorá vyšla v roku 1943, ale napísaná bola skôr. Najprv ju odmietlo až 12 vydavateľov. Dalo by sa teda tvrdiť, že o utrpení Židov vtedy ešte nevedela a preto si neuvedomovala nemorálnosť svojich tvrdení, ale jej druhá kniha Atlas Shrugged (Atlas pokrčil plecami) vyšla až v roku 1953, kedy boli zverstvá páchané na ľuďoch v Európe známe celému svetu, obzvlášť intelektuálnej elite, do ktorej Randová patrila.

 

Ayn Randová v New Yorku, vpravo obálka jej prelomovej knihy Atlas pokrčil plecami (1953)

 

„Každý človek musí žiť ako svoj vlastný cieľ a musí nasledovať svoj vlastný racionálny záujem,“ tvrdila Randová v televíznom rozhovore s Mikom Wallaceom z roku 1959, ktorý sa stal na internete mimoriadne populárnym po rozmachu internetu. Ďalej uviedla aj to, že spochybňuje morálny kódex altrizmu. Dokonca podľa vlastných slov altriuzmus považuje za zlo. Nepáčil sa jej zaužívaný morálny kódex, ktorý z človeka robil obetný predmet (potreba obetovania sa pre druhých). Podľa Randovej má človek nárok byť šťastný a že toto šťastie musí dosiahnuť sám, bez pomoci druhých ľudí.

Randovej slová sú dnes mimoriadne pútavé pre konšpirátorov, odporcov proti systému, samozvaným bojovníkom proti USA, Rusku či politikom, ale len preto nemožno objektivizmus znehodnocovať. Je to skrátka jeden z filozofických smerov, stále nie je ten najradikálnejší. Poznáme predsa aj takú filozofiu, ktorá je založená na závere, že okrem mňa nič a nikto neexistuje a výhradne ja som centrom aj tvorcom celého súcna.

 

 

 

Filozofia randizmu sa totiž nevylučuje s altruizmom, hoci sama Randová by možno tvrdila opak. Ak je pre človeka prirodzené, že ho robí šťastím šťastie ostatných ľudí a teší ho, že môže pomáhať, potom objektivizmus takéto altruistické konanie nevylučuje. Sama Randová v uvedenom rozhovore hovorí, že takéto konanie objektivizmus nevylučuje, ak je výsledkom „dobrovoľného súhlasu jednotlivca, dobrovoľnej spolupráce slobodných ľudí, teda bez prinútenia“.

Na druhej strane zachováva názor, že aj tí druhí by mali byť dostatočne samostatní, aby si šťastie vedeli zabezpečiť. Samozrejme, situácia sa celkom mení v prípade, že je niekto chorý, slabý alebo inak trpí. Aj on má právo na šťastie, hoci sa k nemu sám nevie dopracovať. Možno by Randová mala odlišné názory, keby mala dieťa, ktoré by milovala. Aj na takéto špekulácie ale mala odpoveď, ktorú ako reakciu na inú otázku sformulovala tak, že nie každý je hoden lásky, respektíve lásky je hoden iba ten, kto spĺňa určité veľmi konkrétne predpoklady a vlastnosti. Predpokladáme, že tým myslela aj práve deti.

 


Ayn Randová s manželom Frankom O’Connorom (foto: sollanna2013.blogspot.com)

 

Kritike Randovej sa nevyhol ani samotný princíp demokracie, ktorý považovala za nesprávny: „Nemyslím si, že väčšina môže hlasovať o vašom živote, majetku, slobode a vziať vám tieto veci.“

S tým, že princíp rovnocenného hlasovania všetkých o verejných veciach nemusí byť vždy v poriadku, sa stotožňuje asi každý. V takomto systéme totiž platí, že vrah, násilník, alkoholik a vrcholne nemorálny človek má rovnaké hlasovacie právo ako človek, ktorý je vysoko cnostný, úprimný, morálne čistý a pomáhajúci ľuďom. „Preto si nemyslím, že odhlasovaním niečoho pomocou väčšiny sa to niečo stáva automaticky správnym. Nestáva.“

Znie to nepríjemne? Určite áno, hoci mnohí sa v objektivizme a uvedených výrokoch nájdu.

 

Behom posledných 2 000 rokov svetu dominovali iné filozofie. Pozrite sa vôkol a zvážte, k čomu to viedlo,“ obhajovala Randové svoje názory.

Ayn Randová zomrela 6. marca 1982 vo veku 77 rokov v New Yorku na karcinóm pľúc. Bola bezdetná a podľa vlastných slov bolo jej tehotenstvom písanie knihy a dieťaťom samotná kniha. Mala manžela Franka O’Connora.

 

 

Publikované: 6. februára 2019
Článok obsahuje tieto témy:  , , , , , , , , ,


UnitedLife NEWSLETTER

Vybrané príspevky »